Málo? Dosť?

CR-13 PI

Prorok Amos, z ktorého dnes čítame pri liturgii, vystúpil v čase vlády izraelského kráľa Jeroboama II. (783-743), teda v období najväčšieho politického a hospodárskeho rozkvetu a zároveň veľkého náboženského a mravého úpadku. Ako to často býva, hospodársky a politický rast podnietili ľudia verní Pánovi a svojmu náboženstvu a rast bol znakom požehnania. No Izraeliti sa spreneverili Pánovi opúšťali Boha.  Nie preto, že by mali málo, ale preto, že nemali dosť. 
Amos sa obracal predovšetkým proti krivdám páchaným v krajine, v štátnej správe, súdnictve či hospodárstve. Hrozil boháčom, ktorí zveľaďovali svoj majetok podvodom a pritom šliapali po chudákoch a nivočili bedárov a každý náboženský prejav im bol tŕňom v oku, každý sviatok ich zdržiaval od zdierania slabých... Niet divu, že proroka z Izraela vyhnali.

Naháňanie sa za vecami nie z nedostatku či reálnej potreby, ale z pocitu prázdnoty... to je choroba, ktorej ľahko podliehame všetci bez výnimky. Vždy je to tak. Keď sa prestaneme živiť chlebom každodenným, s dôverou prijatým od nášho Otca, ktorý je na nebesiach, začneme sa naháňať za pochybnými náhradkami.

Dotklo sa ma Pánovo slovo, ktoré zaznelo prorokovi Amosovi: "Prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem hlad na krajinu; nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po slove Pánovom. Putovať budú od mora k moru, budú chodiť od severu až na východ, čo budú hľadať Pánovo slovo." Spomenul som si na ľudí, ktorí za totality v túžbe po slove pašovali zo zahraničia knihy; na tých, ktorí riskovali súdy a väzenie, pracne prepisovali knihy, po nociach ich tajne prekladali z cudzích jazykov... Všetko kvôli hladu po Pánovom slove.

Pane, pošli na našu krajinu hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po tvojom slove. Amen.