Čakanie pri prameni

CR-16 ŠT

"Môj ľud urobil dve chyby: opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si cisterny, cisterny rozpraskané, ktoré vodu udržať nemôžu", hovorí Boh cez proroka Jeremiáša v dnešnom prvom čítaní. Urobiť niečo také je hlúpe, znamená to totiž podstúpiť veľkú námahu (vykopanie nádrže), kvôli niečomu, čo človek už má bez námahy (prameň). Je to nebezpečné, napokon žiadny človek, ktorému je život milý, by neuprednostnil dažďovú vodu z pofidernej nádrže pred čerstvou vodou z prameňa. Alebo áno? A napokon je to zničujúce. Tie slová sú určené pre ľudí v krajine, kde prší len pár krát v roku, voda je vzácna a jej nedostatok znamená smrť.
A predsa to ľudia robia, opúšťajú Boha "zdroj života", ako spievame v dnešnom žalme, aby sa pokúšali vydrieť vlastnými silami podivnú verziu života. Je to hlúpe. Ale to nie je najväčší problém, istá miera hlúposti je v živote únosná. No je to nebezpečné a zničujúce.

Jeden z dôvodov, prečo opúšťame Boha (môžno nie radikálne vo všetkom, ale v niečom, v zdanlivej maličkosti), je naša neochota čakať. Predsa len z nádrže sa naberá voda ľahšie a rýchlejšie. Pri prameni treba čakať. Lenže ak nás Boh necháva čakať, je to preto, že má zámer, ktorý stojí za to čakanie.
Svätý Ján Damascénsky (*650 +754) veľmi pekne hovorí o čakaní Joachima a Anny. Celý život čakali na svoje dieťa. Boh ich nechal čakať, lebo mal zámer, ktorý za čakanie stál.

Pretože sa z Anny mala narodiť panenská Bohorodička, príroda sa neodvážila predbehnúť zárodok milosti; Anna zostala neplodná, kým nevydala milosť svoj plod. Veď sa aj žiadalo, aby sa narodila ako prvorodená tá, z ktorej sa mal narodiť prvorodený zo všetkého stvorenia, „v ktorom všetko spočíva“.
Blažený pár, Joachim a Anna, vám je zaviazané celé stvorenie. Veď vaším prostredníctvom prinieslo Stvoriteľovi najvzácnejší dar všetkých darov: čistú matku, ktorá jediná bola hodna Stvoriteľa.
Veseľ sa, „neplodná“ Anna, „čo si nerodila; jasaj a volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti“. Plesaj, Joachim, lebo z tvojej dcéry „chlapček sa nám narodil, daný nám je syn a volajú ho: Veľký radca“, spása celého sveta, „Posol, mocný Boh“. Veď tento chlapček je Boh.
Blažený prečistý pár, Joachim a Anna! Možno vás poznať po ovocí vášho lona, ako na istom mieste hovorí Pán: „Poznáte ich po ovocí.“ Žili ste tak, ako sa páčilo Bohu a bolo hodno tej, ktorá z vás vzišla. Veď svojím čistým a svätým spolužitím splodili ste skvost panenstva, tú, ktorá bude pannou pred pôrodom, pannou pri pôrode i pannou po pôrode; tú, ktorá jediná bude vždy panna mysľou, duchom i telom.
 
(Orat. 6, in Nativitatem B. Mariae)
www.pravmir.com/sts-joachim-anna-story-great-faithfulness-love/