Z tvojich rúk som vzal ťažký kôš...

CR-09 NE B

Bol som na návšteve u starého kamaráta. Sedeli sme v záhrade v altánku, okolo sa tmolili deti... A jeho manželka mala plné ruky práce ako to už manželky mávajú. Práve vliekla kôš s čerstvo vypraným prádlom. Kamarát vyskočil, zobral manželke kôš z rúk, odniesol ho k sušiaku, vrátil sa k žene, dal jej pusu, niečo zašepkal, zobral ju za ruku a odviedol ju do altánku, aby sa konečne posadila. (Nie ženy, on to prádlo naozaj nepovešal:-)

Na túto epizódku som si spomenul pri slovách dnešného žalmu. Boh hovorí o vyvolenom ľude: "Z jeho pliec som sňal bremeno a z jeho rúk ťažký kôš." Od stredy mi ten verš nedá pokoja. Myslím na všetky tie chvíle, keď sa cítime na dne, vyčerpaní, unavení, preťažení, frustrovaní. Myslím na to, ako Boh v tej chvíli každému z nás hovorí: Ja chcem zložiť to bremeno z tvojich pliec. Chcem zobrať ten kôš z tvojich rúk. Ale myslím tiež na to, ako to často nechcem zo svojich rúk pustiť, lebo tuším, že to za mňa nikto neurobí, že aj Boh to "len", ako ten manžel z úvodu, položí na miesto, kde si ma to nakoniec počká. A napokon myslím na tú priateľovu manželku, ktorá pol hodinku pri nás posedela a potom sa vrátila k svojej práci. No po tej pol hodine bola iná, premenená časom, ktorý strávila so svojím mužom.

Dnes ten žalm nasleduje po prvom čítaní, v ktorom Mojžiš povzbudzuje ľud: Zachovaj posvätný deň a zasväť ho, "ako ti prikázal Pán, tvoj Boh. Šesť dní budeš pracovať a robiť všetky svoje diela; ale siedmy deň je sviatočný deň Pána, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka..." Pripomína im, že Boh nechce, aby jeho ľud otročil. Preto ich z otroctva vyslobodil a preto im doslova prikazuje to, čo je pre nich dobré: Aby zasvätili sviatočný deň.

Myslím, že je dobre, že nám Boh dal taký príkaz. Lebo je priveľa vecí, priveľa bremien, ktoré pomaly nemáme odvahu ani na chvíľu odložiť. Bojíme sa, že potom niečo nestihneme, zmeškáme, nezvládneme... Ešte že máme Boha, ktorý nám to každú nedeľu s láskou odloží, aby sme mohli nabrať silu v jeho prítomnosti. Pravda ak mu to dovolíme, ak sme ochotní pustiť niečo z rúk a z hlavy.

Ľudia, ktorým nie je nič sväté, ktorí neveria Bohu, nepoznajú ho... to majú ťažšie. Sú odkázaní len na vlastný pud sebazáchovy. A aj potom si musia vystačiť len s vlastnými silami. Ty nemusíš.

Tá epizódka z úvodu sa mohla vyvíjať aj celkom inak. Manželka mohla odmerane povedať, že to musí dokončiť. Chvíľu by sa možno ľutovala, lebo tí chlapi si vysedávajú a ona musí robiť (och tí chlapi). Pospomínala by si pritom na všetko zlé, čo jej kedy muž urobil... Po chvíľke by ju to samozrejme prešlo. Robota by bola urobená a trpkosť by prevážil pocit dobre vykonanej práce. Asi by si nikdy neuvedomila, o čo v ten deň prišla. Tých tridsať minúť s tým, ktorý vzal z jej rúk ťažký kôš.

Ty i ja môžeme stráviť každý týždeň celý deň s Tým, ktorý sníma bremeno z pliec a ťažký kôš z rúk každého, kto o to stojí... Aby ho posilnil. Využi dobre ten deň.

http://www.thelist.com/32665/things-dont-know-joanna-gaines/