Správca

CR-11 PO 1Kr 21,1-16

Achab bol zlým kráľom. Zodpovednosť, spravodlivosť či česť si síce od iných vynucoval hoc aj násilím, no v jeho vlastnom živote boli len prázdnymi slovami. Nabot určite tušil, že vzoprieť sa takémuto kráľovi je veľmi nebezpečné. A predsa to urobil, pretože kráľ od neho žiadal niečo, čo je takmer posvätné.
Achabov zločin totiž nie je len lúpežnou vraždou. Vinica, na ktorú siahol, je totiž dedičstvom Nabotovho rodu. Židovský majetkovo-právny systém bol iný než náš a centrálne miesto mala v ňom pôda. Tá musela vždy zostať vo vlastníctve rodu. Nabot mohol vinicu predať svojim len blízkym príbuzným vrámci rodu. Kráľovi ju mohol prenajať, ale nie predať, pretože bola vlastníctvom rodu - Nabota a jeho potomkov, darom, ktorý ktorý jeho predkovia dostali zadarmo od Pána pri delení krajiny Kanaán po príchode z Egypta. Nabot vedel, že nie je majiteľom, ale správcom. A za to, čo mu bolo zverené, položil svoj život.
Aj my sme správcovia. Aj keď mnohé považujeme za svoje, v skutočnosti nám to nepatrí. Sme "len" správcovia. A preto je na mieste otázka do dnešného dňa: Ako spravuješ a chrániš to, čo ti bolo zverené?