VN-03 NE B
V dnešných čítaniach ma oslovili 4 myšlienky, s ktorými sa chcem podeliť. Božie slovo dnes hovorí o nás, o tom, čo sme urobili. Hovorí tiež o tom, čo urobil Kristus. A odpovedá na dve otázky, ktoré by sme si mali položiť: Čo máme robiť? a Ako ďalej?
1. Čo sme urobili my. Peter hovorí: Vy ste Ježiša "vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. Zabili ste pôvodcu života." Jasné, že fyzicky to urobili tí Židia v Jeruzaleme pred 2000 rokmi. Ale zároveň je to pochmúrna pravda aj o nás. My sme to urobili.
- Vydali sme Krista nespravodlivému súdu. Len si spomeň, koľko krát si strpel pohŕdanie Kristom. Koľko krát si prešiel s mlčaním rúhavé reči. Koľkokrát si bol pasívnym svedkom výsmechu Krista. Koľko vulgárnych rečí o tom, ktorý je svätý. Nenapísal si ani jedinú sťažnosť do televízie. Neposlal si pobúrený email do redakcie novín. Dokonca si nemal ani odvahu požiadať svojich príbuzných, aby si aspoň v tvojej prítomnosti dali pozor na ústa... Vydali sme Krista nespravodlivému súdu, ponižovaniu, výsmechu. My všetci.
- Zapreli sme Krista pred... Ale áno. Spomeň si, keď si sa tváril, že ty Krista nepoznáš. Zo strachu, z frajeriny, z hanby... Zapreli sme Krista. My všetci.
- Uprednostnili sme vraha pred spravodlivým. Ale áno. V televízore si určite videl viac filmov, plných násilia, hriechu, vrážd, cudzoložstva, nevery... ako tých o Kristovi. Relácie, ktoré šíria zlo, všetky tie súdne siene, reality show a podobne... majú prednosť pred tým, čo patrí Kristovi. Vybrali sme si vrahov, násilníkov, nemravných, vulgárnych a hlúpych Barabášov... namiesto Krista. My všetci.
2. Čo urobil Ježiš? Evanjelista Lukáš to vystihol presne. Kristus to s nami nevzdal. Vie, že sme to urobili z nevedomosti ako tí Židia v Jeruzaleme, zo zbabelosti, z hlúposti. A samozrejme, že nás to neospravedlňuje. Ale napriek tomu to Kristus s nami nevzdáva. Tak, ako v tú prvú veľkonočnú nedeľu prišiel medzi učeníkov, dnes napriek všetkému prichádza medzi nás, aby nám priniesol pokoj. A hovorí: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa!“ Tak ako vtedy učeníci, predstúp dnes aj ty pred Krista. Dotkni sa jeho rán. Prijmi odpustenie.
Tak ako učeníkov, aj nás dnes Kristus uisťuje, že to inak nešlo. Hovorí: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vždy, keď sa zamotáme do našich hriechov, to inak už nejde.
3. Čo máme robiť? Exituje jediná cesta. Ján o nej hovorí v druhom čítaní: "Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta." Jednoduché. Nehrešte. A urobte Ježiša Krista Pánom nad svojimi životmi.
4. A čo ďalej? V tú prvú veľkonočnú nedeľu sa to stalo. Ježiš "im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“
Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie. Otvor nám mysle, aby sme porozumeli Písmu a urob z nás svojich svedkov. Amen.
