VN-05 NE B
"Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť." Aby sme tomu správne rozumeli: samozrejme že bez Krista toho môže človek urobiť až až. Ide skôr o to, akú to má hodnotu. Koniec koncov trpké ovocie bezbožného života vidíme okolo seba denne. Ale myslím, že my dnes máme položiť otázku inak. Napríklad: "Pane a čo máme urobiť spolu s tebou?"
Čo máme robiť? Ján v druhom čítaní hovorí: "Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou... A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal." Máme veriť v Krista a slovami i skutkami milovať druhých.
Ujať sa... V prvom čítaní máme veľmi konkrétny príklad lásky k blížnemu nie len deklarovanej slovami, ale realizovanej naskrz pravdivým a odvážnym skutkom. Šavol, budúci apoštol Pavol, sa po svojom obrátení v Damasku vrátil do Jeruzalema a "pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom." Je prirodzené, že mu neverili. Báli sa, že to na nich hrá, aby ich dostal do pasce, odhalil a poslal na smrť. A tu prichádza ten kľúčový moment: "Tu sa ho ujal Barnabáš." Barnabáš je v tomto príbehu ten, kto sa ujíma človeka na okraji, outsidera ako sa dnes múdro hovorí. Nakoniec, Barnabáš to má v mene, jeho meno znamená syn útechy.
Realita. Myslím si, že ujímať sa, prijímať tých, čo sú nejakým spôsobom na okraji..., práve to je výzva, pred ktorou dnes stoja naše farnosti. A zďaleka nejde len o tých, ktorí sú vylúčení z ekonomických alebo zdravotných dôvodov. Nejde len o bezdomovcov, chudobných, starých a chorých, alkoholikov alebo závislých na automatoch.
Naši bratia a sestry väčšinou neopúšťajú Cirkev preto, že stratili vieru. Mnohí z nich sa dokonca ďalej považujú za veriacich. Mnohí nás neopúšťajú ani preto, že byť kresťanom je náročné. To dobre vidno na laxných matrikových katolíkoch, ktorí vstúpili do rôznych siekt a tam žijú prísnejší náboženský život, než by im vôbec kedy napadlo v Katolíckej cirkvi.
Opúšťajú nás preto, že sa medzu nami necítia ako doma. Necítia sa prijatí a užitoční. Akoby ku nám nepatrili. Oslovujeme ich (pri liturgii) ako bratov a sestry, ale reálne sa k nim správame ako k cudzím. Niekedy trvá dlho dokonca aj to, kým si všimneme, že sme ich stratili.
Farnosť ako miesto prijatia. Ježiš hovorí: "Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť." Sme jeho ratolesti a náš život má prinášať ovocie. Také, ktoré sa bez Krista nikdy nezrodí a nedozreje, prijímanie, záujem o druhých. Je čas, aby sa naše farnosti stali miestom, kde sa druhí cítia prijímaní.
Ako na to?
- S tebou. Bez teba to nepôjde. Ja viem, že si uzavretý človek, je pre teba ťažké osloviť druhého a skôr čakáš, kým sa niekto prihovorí tebe. Napriek tomu práve ty si ten kľúčový človek, bez ktorého sa to nedá. Lebo ty rozumieš, ako cítia tí druhí. Urob dnes rozhodnutie: Chcem byť Barnabášom pre ľudí, ktorí sú na okraji záujmu a pozornosti mojej farnosti.
- S Kristom. Bez Krista to nepôjde. Môžeme bez neho vytvoriť celkom fungujúcu spoločnosť, kde sa budú druhí dobre cítiť. Ale nemôžeme bez neho tvoriť Cirkev, farnosť, ratolesti, spojené s viničom. Oslov Ježiša a povedz mu: Ďakujem, že cez teba môžem byť spojený s mojimi bratmi a sestrami vo viere. Ukáž mi, koho chceš cezo mňa priviesť k tebe. A daj mi silu ujať sa ho.
- S bratmi a sestrami. S druhými to bude ľahšie. Priber si k tomu niekoho. Veď keď sa toho človeka ba okraji ujmete dvaja, pôjde vám to lepšie.
- Prihovor sa, oslov, zaujímaj sa, usmej sa, polož otázku, ponúkni pomoc, poteš, pozvi, pochváľ, povzbuď, pozdrav. Práve to sú tie jednoduché veci, ktoré posilňujú spojenie s Kristom i s bratmi.
"Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť", hovorí dnes Ježiš. Pane, už teraz sa tešíme na to, čo môžeme urobiť s tebou ;-)
