VN-04 PO
Ježiš povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník." A ešte pridal: "Ja som brána."
Na prvom mieste je to samozrejme podobenstvo o dobrom pastierovi v kontraste s pastiermi, ktorí sú stádu aj sebe skôr na škodu. Lenže jeho prvá časť, ktorú dnes čítame pri liturgii, nehovorí o zlých pastieroch, ale rovno o zlodejoch, ktorí prichádzajú s jasným zámerom kradnúť, zabíjať a ničiť.
Nechcú sa stať pastiermi, nejde im o ovce ani o to, aby patrili k stádu. Ide im o získanie výhod. Chcú sa zadarmo najesť.
Napadlo mi, že môžu tak trochu predstavovať aj ľudí, ktorí sa akoby vkrádajú do Cirkvi, aby mali podiel na dobrách Božieho ľudu. Ale chcú to urobiť tak, že obídu Krista. Mám na mysli tých, ktorí chcú sláviť v našom spoločenstve manželstvo, krst, birmovanie, chcú pre svoje deti prvé sväté prijímanie... Ale prakticky bez Krista, hľadajúc spôsoby, ako obísť, preliezť alebo podliesť.
Niekedy sú schopní predviesť priam "ukážkovú" tvorivosť v zavádzaní, manipulovaní, vyhováraní sa, dokazovaní ako sa niečo nedá... Aby dostali to, čo im tak veľmi chceme dať.
Pri tých, ktorí sú pokrstení, katolíci, je to ešte smutnejšie, lebo sa podobajú ľuďom, ktorí sa snažia dostať do svojho domov cez maličké strešné okno, hoci dvere sú dokorán. Až to budí dojem, že všetku tú námahu podstupujú práve preto, aby sa vyhli dverám. Kristovi, ktorý hovorí: "Ja som brána."
Lenže oni tieto riadky nečítajú a nikdy čítať nebudú. Čítame ich len my. A my si musíme položiť otázku: Čo robiť, aby sa títo naši bratia a sestry, naši domáci, ktorí k nám patria, nezakrádali domov ako zlodeji? Musíme niečo urobiť. Ak sa budeme len prizerať, alebo dokonca tváriť, že sa nič nedeje, hrozia nám minimálne dve strašné veci:
- Krádeže, zabíjanie a ničenie toho, čo je tak cenné, že to môžeme len darovať.
- Zmrzačenie sa našich blízkych, ktorí to nepochopili. Tých, na ktorých záleží Kristovi i nám.
-----------------------------
Pre tých, ktorí poznajú Kroniky Narnie mi nedá nespomenúť na dve rozprávania, v ktorých sa objavuje symbolika Krista - brány alebo preliezania múru.
V prvej z kroník (Čarodejníkov synovec) kráľovná Jadis prelieza plot do Aslanovej záhrady, aby siahla po ovocí z jeho stromu. Môže vojsť cez bránu, ale vyhýba sa jej ako sa len dá. Je príznačné, že ovocie ju urobí nesmrteľnou. S posvätným ovocím je to tak vždy. Ale z kráľovnej zostane len biela čarodejnica, uzurpátorka kráľovstva, nešťastná. A zlá. To sa stane všetkým, ktorí preliezajú plot a chú ovocie Aslanovho stromu získať len a len pre seba.
Druhá takáto brána je v poslednej z kroník (Posledný boj). Dvere stajne, v ktorej našli smrť poslední statoční Narniáni, sa stanú dverami do Aslanovej ríše. Svet pred dverami, stará Narnia sa dočkal svojho konca. Všetci obyvatelia si môžu vybrať. Tí, ktorí chcú, môžu prejsť cez dvere stajne do Novej Narnie, ríše Aslana. Ale musia prejsť okolo neho. Niektorí mu pozrú do očí a vojdú. Iní neznesú jeho prítomnosť a utekajú čo naďalej, skrývajúc sa v jeho tieni. Lebo do Novej Narnie sa dá vojsť len cez dvere, pri ktorých stojí Aslan.
Tak ako v našom živote. Tiež príde deň, keď sa bude dať prejsť len a len cez bránu.
PS: Tá obálka sa vydarila.
