Pôst-03 NE B
Na budúcu nedeľu budeme počuť v prvom čítaní slová perského kráľa Kýra. Budeme čítať o tom, ako Boh prikázal postaviť chrám v Jeruzaleme. Ten chrám, z ktorého dnes Ježiš vyháňa tých, čo tam prišli robiť biznis. Ten chrám, o ktorom hovorí Židom, aby ho zbúrali!
Zborte tento chrám. Je príznačné, že Ježišovi poslucháči tú požiadavku úplne prepočujú a hádajú sa s ním o to, či dokáže alebo nedokáže chrám postaviť za tri dni. Nedopusťme sa tej istej chyby a pýtajme sa: Pane, čo máš na mysli pod tým zborením chrámu?!
Chrám a zmluva. Chrám je dar, ktorý ľudia dávajú Bohu. Preto máme kostoly občas aj na miestach, kde sú a od začiatku boli zbytočné. Preto staviame kostoly a nie vysokopraktické polyfunkčné haly. Preto ich zdobíme vzácnymi umeleckými dielami. Lebo chceme priniesť dar Bohu.
Chrám je vyjadrením vzťahu, zmluvy. V prvom čítaní sme počúvali o desatore, zmluvných podmienkach vzťahu medzi Bohom a ľuďmi. Chrám je vonkajším znakom tejto zmluvy. Tak ako je obrúčka vonkajším znakom manželskej lásky a vernosti.
No predstavte si muža, ktorý lásku k žene len predstiera, je jej neverný, no napriek tomu si ju chce udržať, nechce aby ho opustila. Len z čistej vypočítavosti objedná drahý prsteň s diamantovým očkom. Aby si ju ním kúpil. Čo urobí tá žena? Myslím, že ten prsteň odmietne. Je síce drahý a pekný..., ale prázdny. Nie je znakom jeho lásky.
Čo urobí Boh s chrámom, ktorý je síce krásny a možno dokonca aj plný, no nie je vonkajším znakom lásky ľudí k nemu? To isté ako tá manželka. Dlho to trpezlivo znáša, no nenechá sa vodiť za nos. A jedného dňa tresne do stola. Boh tresol do stola a odvtedy sú z chrámu v Jeruzaleme už len ruiny. Už je to takmer 2000 rokov!
Zborte tento chrám. Ale nejde o Židov. Ide o nás. Ježiš jasne hovorí, že máme zboriť chrám. Keď Boh v Písme prikázal zbúrať ľuďom nejaký chrám, vždy išlo o miesta modloslužby, o pohanské chrámy, kde uctievali ohavné božstvá.
Keď som nad týmito slovami uvažoval, napadlo mi, že v našom prípade by sa mohlo jednať o chrámy slov, ktoré treba zbúrať. Z ohavných, vulgárnych, škodlivých, nepravdivých, prázdnych, hlúpych a zbytočných slov by sa zrejme dali postaviť celé katedrály. O ohováračských a posudzovačných ani nehovorím.
Pôst ústami. Dopraj tento týždeň pôst svojim ústam. Zriekni sa rozprávania toho, čo je prázdne, zbytočné, hlúpe... Zbor ten chrám svojich rečí. To neznamená, že nemáš rozprávať. Ale dbaj na to, aby boli tvoje slová stavebnými kameňmi chrámu pravého Boha. Hovor s Bohom a nechaj cez svoje ústa v rozhovore s inými zaznieť Božie slovo .
Tip na pôst. Nedávno vyšla zaujímavá kniha o Desatore. Áno, o tom z prvého čítania. Prečítaj ju. A máš námet na rozhovory s inými. Môže to vyzerať napríklad takto: "Neuveríš, čo som čítal. Požičal som som si takú knihu o Desatore. A našiel som tam toto..." A máš ďalší kameň do stavby chrámu skutočnému Bohu.
Zborte tento chrám. Je príznačné, že Ježišovi poslucháči tú požiadavku úplne prepočujú a hádajú sa s ním o to, či dokáže alebo nedokáže chrám postaviť za tri dni. Nedopusťme sa tej istej chyby a pýtajme sa: Pane, čo máš na mysli pod tým zborením chrámu?!
Chrám a zmluva. Chrám je dar, ktorý ľudia dávajú Bohu. Preto máme kostoly občas aj na miestach, kde sú a od začiatku boli zbytočné. Preto staviame kostoly a nie vysokopraktické polyfunkčné haly. Preto ich zdobíme vzácnymi umeleckými dielami. Lebo chceme priniesť dar Bohu.
Chrám je vyjadrením vzťahu, zmluvy. V prvom čítaní sme počúvali o desatore, zmluvných podmienkach vzťahu medzi Bohom a ľuďmi. Chrám je vonkajším znakom tejto zmluvy. Tak ako je obrúčka vonkajším znakom manželskej lásky a vernosti.
No predstavte si muža, ktorý lásku k žene len predstiera, je jej neverný, no napriek tomu si ju chce udržať, nechce aby ho opustila. Len z čistej vypočítavosti objedná drahý prsteň s diamantovým očkom. Aby si ju ním kúpil. Čo urobí tá žena? Myslím, že ten prsteň odmietne. Je síce drahý a pekný..., ale prázdny. Nie je znakom jeho lásky.
Čo urobí Boh s chrámom, ktorý je síce krásny a možno dokonca aj plný, no nie je vonkajším znakom lásky ľudí k nemu? To isté ako tá manželka. Dlho to trpezlivo znáša, no nenechá sa vodiť za nos. A jedného dňa tresne do stola. Boh tresol do stola a odvtedy sú z chrámu v Jeruzaleme už len ruiny. Už je to takmer 2000 rokov!
Zborte tento chrám. Ale nejde o Židov. Ide o nás. Ježiš jasne hovorí, že máme zboriť chrám. Keď Boh v Písme prikázal zbúrať ľuďom nejaký chrám, vždy išlo o miesta modloslužby, o pohanské chrámy, kde uctievali ohavné božstvá.
Keď som nad týmito slovami uvažoval, napadlo mi, že v našom prípade by sa mohlo jednať o chrámy slov, ktoré treba zbúrať. Z ohavných, vulgárnych, škodlivých, nepravdivých, prázdnych, hlúpych a zbytočných slov by sa zrejme dali postaviť celé katedrály. O ohováračských a posudzovačných ani nehovorím.
Pôst ústami. Dopraj tento týždeň pôst svojim ústam. Zriekni sa rozprávania toho, čo je prázdne, zbytočné, hlúpe... Zbor ten chrám svojich rečí. To neznamená, že nemáš rozprávať. Ale dbaj na to, aby boli tvoje slová stavebnými kameňmi chrámu pravého Boha. Hovor s Bohom a nechaj cez svoje ústa v rozhovore s inými zaznieť Božie slovo .
Tip na pôst. Nedávno vyšla zaujímavá kniha o Desatore. Áno, o tom z prvého čítania. Prečítaj ju. A máš námet na rozhovory s inými. Môže to vyzerať napríklad takto: "Neuveríš, čo som čítal. Požičal som som si takú knihu o Desatore. A našiel som tam toto..." A máš ďalší kameň do stavby chrámu skutočnému Bohu.
