 |
| www.theodysseyonline.com |
Veľký piatok
Včera sme uvažovali nad tým, čo pre nás Ježiš urobil. Ján dáva odpoveď: Miloval nás až po hranicu možností, do krajnosti. Podobne to hovorí aj Izaiáš v dnešnom prvom čítaní: "On niesol naše neduhy, vzal na seba naše bolesti... Bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili."
Lenže cynik by možno povedal: "Niesol moje neduhy? Tak to asi nebol veľmi úspešný, lebo ja sa s mojimi neduhmi trápim každú chvíľu. Vzal na seba moje bolesti? Tak prečo som dnes ráno vstával celý dolámaný?"
Urobil to pre nás. Dnešný deň slávime práve preto, že to urobil pre nás. Samozrejme sa nás dotýka, že Ježiš bol nevinný a celé to bola justičná vražda. No v dejinách ľudstva boli zavraždené milióny nevinných, počnúc Ábelom. Nakoniec dvojnásobná vražda nevinných len nedávno otriasla asi každým v našej krajine. Ale Ježiš nie je len jeden z mnohých neprávom popravených. Jeho smrť si pripomíname preto, že Ježiš je náš Spasiteľ, teda že to urobil (zomrel) za nás. Pre mňa, pre teba.
Prečo potrebujeme Spasiteľa? Všetci potrebujeme spasiteľa, záchrancu, niekoho, kto vyrieši najhlbší problém našej existencie. Problém, ktorý sme si, na naše veľké šťastie, ani nestihli poriadne uvedomiť, lebo sme sa narodili do už vykúpeného sveta a prakticky od narodenia sme zahŕňaní nadprirodzenou Božou pomocou vďaka tomu, že sme pokrstení. No ten problém môžeme celkom dobre rozpoznať cez dôsledky, stopy, ktoré nachádzame vo svojich životoch. Všimnime si protagonistov pašií.
Judáš vo mne. Pri pozornom hľadaní každý z nás vo svojom nájde stopy Judáša, zradcu, ktorý zrádza a ani si poriadne neuvedomuje prečo. Ježiš Kristus, Spasiteľ, nám nezobral schopnosť zradiť, to by nám musel zobrať slobodnú vôľu a urobiť nás zvieratami. Zviera nemôže zradiť. No on, rešpektujúc našu slobodu, nám dáva milosť poznať svoj hriech, ľutovať ho a prijať odpustenie. Potrebuješ Spasiteľa, lebo sú zrady, ktoré ti nemôže žiaden človek odpustiť.
Peter vo mne. Myslím, že by sme vo svojom vnútri vedeli nájsť aj stopy po rozorvanom Petrovi. Tu sľubuje, že položí za Krista aj život, o dve hodiny neskôr berie veci do svojich rúk a zbŕklo usekne ucho Malchusovi a o ďalšie dve hodiny neskôr toho istého Ježia zapiera. V dôsledku prvotného hriechu sme pokrivení, rozorvaní. Spomeň si, čo všetko si už posľuboval, kde sú všetky tvoje predsavzatia. Poznáš tú dynamiku? Niečo si vymyslíš, samozrejme dobrú vec, potom chvíľu napínaš svaly, aby si to dosiahol. Potom prídu iné podnety a ty zabudneš. Kde je chyba? Všade. Potrebuješ Spasiteľa, ktorý ťa privedie k správnemu rozhodnutiu (nie k tomu, čo chceš zmeniť ta, ale čo chce zmeniť v tvojom živote on) a bude ťa sprevádzať pri jeho napĺňaní (nemáš to zmeniť len vlastnými silami).
Frustrovaná lúza vo mne. A potom sú tu tí, čo si z Ježiša urobili fackovacieho panáka, vybíjajú si svoju frustráciu, nechajú sa manipulovať... Len si spomeň, keď príde tragédia, kto je prvý a často i jediný obvinený? Áno, Boh. "Bože, prečo si to urobil? Prečo si tamto dopustil? Ako sa na to môžeš pozerať?" A on mlčí. Potrebuješ Spasiteľa. Potrebuješ toho, kto v tichu znesie toto tvoje nespravodlivé fackovanie nevinného. Lebo ešte dlho potrvá, kým sa naučíš ovládať svoje trpké pocity. A keď ťa to konečne prejde a budeš prosiť o odpustenie, on bude mať pre teba láskavé slovo.
Pilát vo mne. Vo svojom vnútri nosíme aj kus zbabelého Piláta, ktorý si umýva ruky a pri veciach, za ktoré nesie zodpovednosť, sa tvári ako by sa ho ani netýkali. Svojím gestom hovorí: "Nemohol som nič urobiť." Potrebujeme Spasiteľa. Neodstráni našu zbabelosť. Ale je pripravený posilňovať nás vždy, keď preberieme zodpovednosť.
Problém Barabáš. No najdôležitejším dôvodom, prečo potrebujeme Spasiteľa, je ten základný problém. Dovolím si ho pomenovať podľa jedného z protagonistov pašií Problém Barabáš. Vo filme Umučenie Krista má scéna prepustenia Barabáša zvláštnu silu. Barabáš je tam vyobrazený ako ohavná spotvorenina človeka, pri ktorej zauvažujete, či je to ešte ľudská bytosť, alebo ho ovládajú len zvieracie pudy. Je právoplatne a spravodlivo odsúdený na smrť. A v poslednej chvíli dostani milosť, pretože zmanipulovaný dav dotlačil zbabelého Piláta, aby ho vymenil za Ježiša. Ježiš ide na smrť namiesto Barabáša. Barabáš je voľný. Môže začať odznova. Dostal šancu. Je to milosť. A on sa tam tvári, ako by to bola jeho zásluha, drzo zodvihne ruky v geste víťazstva. Zazrie na Ježiša bez kúska vďačnosti či súcitu. Len na kratučký okamih zneistie.
Ty aj ja sme prišli na svet ako Barabáš, spútaní diabolskými väzbami, pokazení zlom ešte skôr, ako by sme vôbec začali myslieť a konať. Strašné karikatúry vznešených bytostí, stvorených na Boží obraz. Vinou tých pred nami. A Kristus to všetko vzal na seba.
Boh sa stal Barabášom. Izaiáš hovorí, že Ježiš sa stal ohavným: "Bol zohavený, že sa výzorom nepodobá človeku a vzhľadom sa neponáša na ľudí... Nemal podoby ani krásy, aby sme naň hľadeli; ani výzor nemal, aby sme po ňom túžili." Kristus sa stal Barabášom, tebou, mnou, so všetkými našimi ohavnosťami, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. Na to potrebujeme Spasiteľa. Mysli na to, keď sa dnes alebo zajtra pokloníš pred krížom.
