Bezmocní bezbožní

Pôst-04 PI

Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom zmýšľaní: „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu. Chvastá sa, že pozná Boha, a Božím synom sa nazýva. To sú prvé verše dnešného prvého čítania.
Ale kto sú to tí bezbožní? Vždy som si myslel, že to slovo označuje ľudí, ktorí neveria v Boha, prípadne neveria Bohu. Ale tak to nie je. Dnešná liturgia slova ich zreteľne identifikuje medzi s veľkňazmi, zákonníkmi a farizejmi, všetko top členmi vyvoleného národa. Odhaľuje bezbožných ľudí, ktorí úprimne veria v Boha i veria veria Bohu. Slávia liturgiu. Prinášajú obety. Dodržiavajú verne zákon.
Tak v čom spočíta ich bezbožnosť? V tom, že pri tom všetkom žijú bez Boha. Veria, slávia, dodržujú, obetujú... ale bez Boha. To je bezbožnosť.
Pri jednej duchovnej obnove dávam žiakom úlohu: Postavím ich pred problém a majú prispieť k jeho riešeniu tak, že napíšu list. Za tie roky som túto aktivitu robil tak s dvomi stovkami detí z cirkevných škôl. Mnohí píšu krásne listy a ponúkajú rozumné riešenia. Ale len zriedka sa nájdu takí, ktorí by pri tom počítali s Bohom. Čo robia? Hľadajú riešenie bez toho, že by počítali s Bohom. Hľadajú riešenie bez Boha. 
Tragické je, že ten problém, ktorý s nimi preberám, sa bez Boha, teda bezbožne, vyriešiť asi ani nedá. Už je to raz tak, čo je bezbožné, je bezmocné.