Popolcová streda
Boh nás dnes cez proroka Joela prosí: "Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu. Veď on je dobrotivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý a zľutúva sa v nešťastí.“
Možno nie si k nemu otočený chrbtom, možno ho úplne neignoruješ a nebežíš od neho čo najďalej. A predsa aj ty sa môžeš k nemu obrátiť a pozerať mu do očí, ako to robia zamilovaní.
Obráť k Pánovi svoje oči. Lebo aj ty, aj ja odvraciame od neho svoj zrak. Niekedy preto, že sa právom hanbíme za svoje hriechy a nevydržíme ten pohľad. Inokedy preto, že náš pohľad zláka niečo iné. Asi ako keď sa rozprávaš s niekým, kto je pre teba dôležitý a napriek tomu sa nedokážeš nepozrieť na mobil, či tam nebliká nejaká SMSka! Posti sa svojimi očami.
Obráť k Pánovi svoj sluch. Aj ty aj ja sme tak vyrušovaní a venujeme svoju pozornosť všeličomu a všelikomu. Nemusí to byť nutne zlé. Ale teraz je čas, aby sme dopriali pôst svojim ušiam, prehodnotiac čo a koho počúvať sa oplatí. A hlavne je to čas počúvania Pána, nášho Boha. Posti sa svojimi ušami.
Obráť k Pánovi svoje ústa. Pery milovaného človeka sú akoby posvätné. Preto by žiaden muž nezniesol pohľad na to, ako sa jeho manželka bozkáva s iným. Očisti svoje ústa pôstom od zbytočných a prázdnych rečí, aby si s čistými perami mohol na Veľký piatok pobozkať kríž a na Veľkonočnú vigíliu tými istými vyznať svoje vieru a prijať Kristovo telo. Posti sa svojimi ústami.
Obráť k Pánovi svoje ruky. Nemôžeš ich k nemu vystrieť a dať najavo, že ho chceš objať, ak sú plné zbytočnej námahy, prázdneho naháňania sa, alebo ak v nich držíš veci, ktoré sú falošnými bôžikmi. Môžeš ich obrátiť k nemu, ak budú plné vecí a skutkov, ktoré mu chceš darovať. Posti sa svojimi rukami.
Obráť k Pánovi svoje kroky. A čo tvoje nohy? Kam smerujú? Kam sa ponáhľajú? Alebo inak: Kam sa im nechce? Kam by mali ísť a predsa tam nesmerujú? Ak sa pokúsiť zrovnať svoj krok s Pánom, zrejme zistíš, že treba kráčať inam, inokedy a inak. Dopraj pôst svojím nohám.
Každý týždeň tohtoročného Pôstneho obdobia sa zameriame na jeden z týchto pôstov. Postiť sa očami, ušami, ústami, rukami, nohami... znamená zrieknuť sa pozerania, počúvania, rozprávania, držania či kráčania... Ale zároveň to znamená pozerať, počúvať, rozprávať, držať i kráčať.
Nechaj sa dnes na čele poznačiť popolom preto, že si rozhodnutý obrátiť k Pánovi svoje oči, uši, ústa, ruky i kroky... Nech je to špinavé čelo vonkajším znakom tvojho rozhodnutia.
Ale pamätaj, že nie len ty sa obraciaš k Nemu. On ti už od tvojho narodenia kráča v ústrety, hovorí k tebe a počúva ťa. A tak si na chvíľu niekam sadni a urob si spolu s Bohom plán tvojho obrátenia sa k nemu. Pýtaj sa ho, čoho sa máš zrieknuť a čo naopak máš prijať, aby ste si boli bližší.
Potom si to rozhodnutie zapíš niekam, kde ho budeš mať na očiach. Na zrkadlo, chladničku, mikrovlnku... To je dobré, že to uvidia aj ostatní u vás doma. Aspoň ťa budú môcť podporovať a trochu aj strážiť.
V našom kostole budeme mať špeciálne na tento účel "Fialovú knihu", zošit, do ktorého zapíšeme svoje pôstne rozhodnutia. Nie aby sme sa nimi chvastali, ale pre povzbudenie a milosť. Povzbudenie preto, že v knihe si môže každý listovať a inšpirovať sa. Milosť preto, že sa budeme spoločne modliť a raz týždenne sláviť svätú omšu za všetky dobré rozhodnutia a úmysly, ktoré sa v tej knihe objavia.
Apoštol nám v druhom čítaní pripomína: "Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!" A má pravdu. Toto je najlepší čas, aby sme sa obrátili k Pánovi a nechali sa mu objať a zrovnali s ním svoj krok. "Teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!
 |
| https://stbenilde.org/ash-wednesday |
