ADV-01 PO
Izaiáš, Amosov syn, mal videnie: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“
Ale nie som si istý, či by nebol sklamaný, keby bol fyzicky prítomný v prvých rokoch napĺňania proroctva. Ide totiž napríklad o toho stotníka z dnešného evanjelia. Tento pohan, veliteľ rímskej okupačnej jednotky, ktorý prichádza za Ježišom s prosbou o uzdravenie svojho sluhu..., je predvojom tých, ktorí prídu od východu i západu do nebeského kráľovstva. A po ňom prišli a stále prichádzajú ďalší a ďalší. Vlastne aj my patríme medzi nich.
Proroctvo sa naplnilo a stále napĺňa. Aj keď úplne inak, ako to videl a chápal Izaiáš. Lepšie a plnšie. Boh to tak robí stále: vždy dáva plnšie a viac, ako čakáme. Lenže často aj iným spôsobom. Neprehliadni, ako sa plnia jeho prisľúbenia.
