 |
| www.zivotopisysvatych.sk |
Alžbeta Uhorská
Kedysi som sa pýtal malých prváčiek, čo by robili, keby boli princezné. Dostal som mnoho milých odpovedí. Ale žiadna z nich by sa nehodila na princeznú, za ktorej život dnes oslavujeme Pána, na svätú Alžbetu Uhorskú Durínsku.
Alžbeta, narodená v roku 1207 buď v Bratislave alebo Sárospataku (vých. Maďarsko), bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov. Môžeme byť hrdí na to, že našim predkom vládli panovníci, ktorí sú sami uctievaní ako svätí (Štefan I., Ladislav I.) alebo svätcov vychovali zo svojich detí (Imrich, Alžbeta...).
Alžbetu jej rodičia už ako štvorročnú zasnúbili s mladučkým durínskym grófom Ľudovítom. Aby privykla na pomery v Durínsku, od malička vyrastala a bola vychovávaná vo svojej budúcej vlasti. A ako sa to žiaľ často stáva, jej budúca svokra jej nepriala.
No Ľudovít sa s ňou oženil aj proti vôli svojej matky a ich manželstvo bolo veľmi silné. Životopisci hovoria, že manželia sa navzájom podporovali v čnostiach a skutkoch lásky. Vychovali tri deti, dvaja starší sa stali príkladnými kresťanskými panovníkmi a najmladšia dcéra Gertrúda zomrela v chýre svätosti ako opátka kláštora.
Ako dvadsaťročná Alžbeta ovdovela, jej manžel zomrel počas križiackej výpravy. Nevlastný švagor uchvátil panstvo v Durínsku a Alžbeta žila v biede v prázdnej pastierskej búde. A keď o dva roky neskôr získala naspäť svoje práva i majetok, do paláca sa nevrátila. Miesto toho založila nemocnicu a tam žila v chudobe a službe chorým. Keď sa o tom dozvedel jej otec Ondrej II., dal po ňu poslať, ona však odmietla so slovami, že žije dobrovoľne v chudobe, nič jej nechýba a je šťastná.
Páči sa jeden Alžbetin obraz zo štrnásteho storočia. Alžbeta na ňom dostáva od anjela kabát a obdarúva ním žobráka. Je to výstižný obraz dôležitého rozmeru jej života: To, čo v živote dostala dávala ďalej. Lebo mnohé sme dostali práve preto, aby sme to mohli darovať.
