CR-32 NE A
Tento týždeň sme vo feriálne dni začínali svätú omšu modlitbou, ktorá zaznela už minulú nedeľu:
Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti.
Premáhať prekážky na ceste spásy. Minulú nedeľu sme uvažovali o jednej z nich, zvlášť nepríjemnej. Ale tým sme rozhodne tému prekážok určite nevyčerpali. A dnešná modlitba dňa nám ich opäť pripomína:
Bože, láskavo odvráť od nás všetky protivenstvá, aby sme bez vnútorných a vonkajších prekážok mohli plniť tvoju vôľu.
V tých modlitbách je kus dynamiky. Minulú nedeľu išlo o prekážky, ktoré dokážeme zdolať aj sami, len niekedy potrebujeme posilu od Pána. Dnes môžeme pouvažovať nad protivenstvami, ktoré od nás Pán odvracia, takže ani nevieme, že nám hrozili.
Ten, ktorý vychádza v ústrety. Medzi nami a naším Bohom je priepastná bariéra a nie je v našich silách, aby sme ju prekonali a dostali sa na Božiu stranu. Dobrá správa je, že nemusíme, pretože Boh prešiel na našu stranu. On nám vychádza v ústrety a aj tým nás chráni od prekážok, ktoré by sme inak museli prekonať sami.
V prvom čítaní sme počúvali o múdrosti, ktorá vychádza v ústrety tomu, kto ju hľadá; v evanjeliu o ženíchovi, ktorý prešiel kus cesty v ústrety svojej neveste a jej družičkám; v druhom čítaní Pavol hovorí o druhom príchode Krista, keď "na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba."
Je to odpoveď na prosby ľudí, ktorí pochopili, že potrebujú Boha, ľudí, ktorí už celé tisícročia, rôznymi slovami vyjadrujú pred Bohom v modlitbe tú istú túžbu. Túžbu byť s ním. Žalmista to krásne zhrnul: "Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj." Vieš, to prázdno, ktoré v sebe niekedy cítiš, to prázdno, ktoré si už možno skúšal zaplniť vecami, pocitmi, úspechom, ľuďmi... to je to Božie miesto v tebe. A Boh prichádza, aby ho vyplnil. Ak chceš.
Vyjdi mu ústrety. No kto chce byť múdry, aj sám hľadá múdrosť. V dnešnom prvom čítaní zaznelo: "Múdrosť žiari a nevädne; ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú. Vychádza v ústrety tým, čo po nej dychtia, aby sa im ukázala prvá. Kto ju vyhľadáva včasráno, nebude sa namáhať, lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách." Ale platí to aj naopak: nenájdu ju tí, ktorí o ňu nestoja, ktorí ju nemilujú, ktorí sa o ňu nezaujímajú... Chceš?
V tom podobenstve v jednom momente zaznie volanie: "Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!" Tak čo, chceš vojsť do vzťahu s Kristom? Ale do skutočného. Totiž jedna tých desiatich bola možno nevesta! Nevesta a deväť družičiek. Čo ak sa ani nevesta poriadne nepripravila na vlastnú svadbu? V reálnom živote sa to nestáva, ale v duchovnom áno. Chceš prijať Krista za svojho ženícha? Chceš byť jeho nevestou? Tak vyjdi v ústrety tomu, ktorý prekonal všetky prekážky, vrátane smrti a pekla... a prichádza.
Chceš? Musíš však odpovedať na otázku, či chceš! Niekedy vidno pri spovedi, keď človek vyznáva medzi svojimi hriechmi i to, že prakticky nežil ako kresťan (neslávi nedeľu, nemodlí sa, neprijíma sviatosti...) ale vlastne nič z toho nechce zmeniť. Vie, že jeho lampa zhasína a že takto sa na svadbu nedostane, ale... Alebo pri prvom svätom prijímaní či birmovke, keď niekto chce slávnosť s krásnymi šatami, ale nechce, aby sa jeho dcéra stala Kristovou nevestou so všetkým, čo k tomu patrí, nechce, aby sa stala skutočnou kresťankou. Takže chceš?
A tvoja lampa svieti? Dobre. A čo tvoja lampa? Svieti? Ježiš hovorí: "Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach." (Mt 5,16)
Ocitol si sa pred dverami? To je zlé. Ale zatiaľ nie beznádejné. Klop a volaj: "Pane, otvor nám!" Ale musíš rozsvietiť lampu, kým je čas ("Nech tak svieti vaše svetlo..."), aby ti Kristus videl do tváre. Potom nepovie: "Veru, hovorím vám: Nepoznám vás." Ale privíta ťa na svadobnej hostine.
Ešte dnes je čas.
 |
| http://www.pravoslavie.ru/61192.html |
