Premáhať prekážky

CR-31 NE A

Všemohúci a večný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste spásy, aby sme sa dostali do prisľúbenej blaženosti.
To sú slová modlitby dňa, ktorá zaznela na úvod dnešnej liturgie slova. Naozaj, ak keď si to väčšinou neuvedomujeme, to že tu dnes môžeme byť a oslavovať Boha, že máme na ten účel vlastný chrám, všetko potrebné vybavenie, premyslenú a hlboko prepracovanú liturgiu..., že máme ľudí, ktorí do bohoslužby aktívne vstupujú spevom, prednesom čítaní a ostatnými službami..., jednoducho, že môžeme aj týmto spôsobom Bohu dôstojne a chvályhodne slúžiť, to je jeden z darov jeho štedrosti a nedoceniteľná pomoc na ceste spásy.
Ale nemenej pravdivá a dôležitá je aj druhá časť modlitby: daj nám silu premáhať prekážky na ceste spásy. A asi máte aj vy tú skúsenosť: najťažšie sa prekonávajú prekážky, ktoré nám kladú tí, čo by mali byť na našej strane. O jednej takej prekážke hovorí dnešná Bohoslužba slova.

Kňazi ako prekážka na ceste spásy. Ale áno, nepomýlil som sa. Boh to cez Malachiáša (prvé čítanie) hovorí bez prikrášľovania: "Vám, kňazi, toto napomenutie: Ak neposlúchnete a nevezmete si k srdcu, že máte vzdať úctu môjmu menu, hovorí Pán zástupov, postihnem vás kliatbou. Zišli ste z cesty a svojou náukou zviedli ste mnohých." 
Ani Ježiš nezaostáva, ako to čítame v dnešnom evanjeliu. O niektorých rabínoch a kňazoch hovorí: "Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli..."
Nakoniec mnohí, ktorí opúšťajú Cirkev, hovoria, že tak robia lebo farári, biskupi, pápež... A hoci svet nie je čiernobiely a nezriedka ide skôr o zámienku, než o dôvod... Bez vetra sa ani lístok nepohne. Niektorí majú pravdu. A keby tie slová platili hoci len o jedinom kňazovi či biskupovi, je to strašné. 

Robte, čo vám povedia. Ježiš nám našťastie dáva aj návod, ako túto prekážku prekonať. Hovorí: "Robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte." Ak je tvoj kňaz pre teba prekážkou na ceste spásy, ak ťa pohoršuje svojím životom, neber si z neho príklad. Ale zachovávaj všetko, čo učí. Pravdepodobne totiž verne ohlasuje pravdy viery a spôsob kresťanského života, hoci sám podľa viery nežije. Preto ho treba poslúchnuť. V duchu ľudovej múdrosti: Ak aj sám pije víno, hoci káže vodu, pi vodu. Tým určite nič nepokazíš. Opíjaním sa áno.  

Prosíme o odpustenie. Ak poznáš kňaza, biskupa, alebo hocikoho v Cirkvi, koho vnímaš ako svoju osobnú prekážku na ceste spásy, za seba i za neho prosím o odpustenie. Ak nemôžeš, neber si z nás príklad. Ale zachovaj vieru a spôsob života, ktorý ohlasujeme v jednote s biskupom a pápežom.

Potrebujeme príklady. V nejakej diskusii, kde jedni búrlivo odsudzovali a druhí rovnako búrlivo obhajovali kňazov, som našiel veľmi dôležitú a podnetnú myšlienku. Jeden laik sa vyjadril: Áno, aj kňazi a biskupi sú len omylní ľudia. Ale my potrebujeme dobrých kňazov a biskupov, aby sme videli, že sa to dá.
Apoštol Pavol. Jedným z tých, na ktorých vidno, že sa to dá..., tým, z koho si môžeme brať príklad, je aj apoštol Pavol. A v dnešnom čítaní z Listu Solúnčanom im pripomína: "Bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium."

Aj my potrebujeme príklady. Na druhej strane platí to aj naopak. My kňazi naozaj nie sme iní ako ostatní ľudia. Zjednodušene, ale snáď presne povedané: sme iní tým, čo cez nás robí Boh. Ale nie sme iní tým, čo robíme my sami. A v tom, ako žiť skutočný kresťanský život, ako kráčať na ceste spásy... v tom aj my potrebujeme okrem modlitieb aj príklady. Tie vaše. 
Vďaka za každý dobrý príklad.