CR-23 NE A
Strážca.
Toto hovorí Pán: Syn človeka,
ustanovil som ťa za strážcu!
To sú slová z
dnešného prvého čítania a Boh ich adresuje prorokovi
Ezechielovi. V čase nebezpečenstva si mesto vybralo strážcov,
ktorí mali jedinú úlohu: bdieť a pozorovať okolitú krajinu. A
keď zbadali nebezpečenstvo, trúbením urobili poplach. Boh posiela
Ezechiela, aby trúbil na poplach!
Ak človek neuposlúchol výstrahu strážcu a stal sa obeťou, bol
to jeho vlastný problém. Ale ak by zlyhal strážca, niesol by na
sebe zodpovednosť za nešťastie všetkých. Boh používa tento
obraz, aby povzbudil proroka v jeho poslaní.
Ale
keď som si prečítal 33 kapitolu Ezechiela znova a znova, uvedomil
som si, že z kontextu nie je celkom jasné, či Boh nazýva synom
človeka len proroka. Skôr sa zdá, že každý má byť strážcom.
Pripomenulo mi to Božiu otázku Kainovi po tom, čo zabil Ábela.
Boh sa pýta: „Kde je tvoj brat Ábel?“
Kain odvetil: „Neviem. Či som ja strážca svojho
brata?“ (Gn
4,9)
Preto musím
zopakovať: Toto nám dnes hovorí Pán:
Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu!
Nie si zodpovedný len za seba, si strážcom ostatných, máš za
nich zodpovednosť.
Ustanovenie.
Toto hovorí Pán: Syn človeka,
ustanovil som ťa za strážcu!
Asi každý z nás má skúsenosť s
ľuďmi, ktorí sa s obľubou starajú do toho, do čoho ich
nič nie je a pchajú nos do cudzích vecí. Takými sa samozrejme
nechceme a nesmieme stať! Ako to rozlíšiť?
Človek, ktorý sa stará do
druhých miesto toho, aby sa staral o
druhých, je vedený vlastným záujmom. Upozorňujem iných na
ich chyby, aby vynikla moja bezúhonnosť? To ale znamená, že mi
ide o mňa, nie o nich. Donekonečna napomínam všetkých okolo, aby
som sa náhodou nemusel venovať tomu, čo je mojou hlavnou úlohou?
Potom je to v skutočnosti môj spôsob, ako utiecť od
zodpovednosti, nie služba blížnemu!
Rozdiel je v ustanovení.
Pobáda ťa napomínať druhých tvoj egoizmus, pýcha, lenivosť,
nezodpovednosť, povýšenectvo... Tak na to rýchlo zabudni. Máš
dosť čo robiť sám so sebou! Alebo ťa pobáda Boh, ktorý ťa
ustanovil za strážcu? Potom sa nezdržuj! Lebo toto hovorí Pán:
„Ak nebudeš dohovárať bezbožnému, teba budem brať
na zodpovednosť za jeho krv.“
Buď
bdelý a ak treba, trúb na poplach. Napríklad
ako Pavol v dnešnom druhom čítaní:
„Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš!
a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto
slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Rodičia,
nepripomínajte svojim dospelým deťom len
štvrté prikázanie. Mohli by si myslieť, že vás k tomu vedú
zištné záujmy. Trúbte na poplach: „Nescudzoložíš!
Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! … Milovať budeš svojho
blížneho ako seba samého!“ Keď
sa pri krstnej náuke pýtam rodičov na desatoro, väčšinou
začínajú (a nezriedka aj končia) štvrtým prikázaním!
Správne
napomínať je drina a pravdepodobne nebudeš mať z toho príjemný
pocit. V
evanjeliu Ježiš predstavuje štyri kroky správneho napomenutia:
- Napomeň medzi štyrmi očami – všimnite si, je tu napomeň medzi štyrmi očami a nie jemne preklepni so štyrmi susedkami! Teda treba hovoriť najprv s tým, koho sa to týka. A treba ho napomenúť. Nadávanie, ponižovanie, posmešky alebo krik Ježiš v tom návode nespomína :-)
- Ak to neprijal, priber si svedka, je to logické, ten človek si môže myslieť, že sa mýliš, že zbytočne panikáriš.
- Ak ani vtedy neposlúchne, povedz to cirkvi – to povedz predpokladá, že spoločenstvo cirkvi vie, kto ukazuje na problém, takže sa zdá, že tu Ježiš nevytvára priestor pre anonymy.
- A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. V tomto výroku treba vnímať dve línie.Prvou je vylúčenie – nech ten človek nech nie je pre teba príkladom, ktorý by si nasledoval a preto nech nemá ani prístup k sviatostiam ak sa rozhodol žiť v hriechu.Druhou je starostlivosť. Ježiš sa o mýtnikov a hriešnikov zaujímal, navštevoval ich, počúval ich. Teda nech ten človek vie, že keď sa napraví, existuje tu pre neho otvorená cesta späť.
Pri tom všetkom treba mať na pamäti
cieľ: „Ak ťa počúvne, získal si svojho brata!“
Toto
hovorí Pán: Syn človeka, ustanovil
som ťa za strážcu! Buďme zodpovednými strážcami!