 |
| www.kinhthanhvn.net |
CR-22 NE A
Zase ten Peter. Pred mesiacom sme o ňom počúvali, ako vierou odpovedal na Ježišovo "Poď!", vystúpil z loďky a po hladine Gnezaretského jazera kráčal ku Kristovi. Minulú nedeľu Peter vyznáva o Ježišovi: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." A Kristus mu dáva poverenie: "Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi."
Peter chce ísť za Ježišom, nie len po hladine jazera, ale celý svoj život. Chce byť skalou, chce s pokorou a láskou zväzovať a rozväzovať... Ale z epizódy dnešného evanjelia vidno, že to celé ešte celkom nepochopil. A myslí si, že to musí pochopiť. Keď Ježiš predpovedá svoje zatknutie, mučenie a smrť, Peter si ho berie nabok a dohovára mu: "Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!" Je to z jeho strany síce sympatické, ale Ježiš ho schladí, pretože práve toto sa mu musí stať!
Pre Petra je ťažké prijať, že to musí byť práve takto. Je ťažké pre neho prijať to, aj keď nerozumie. A Ježiš to nevysvetľuje. Žiada od Petra poslušnosť aj od nás. Pochopenie môže počkať, ale uposlúchnutie nie. Boh nám nedlhuje vysvetlenie alebo dôvod, ak žiada, aby sme niečo urobili. A faktom je, že zmysel niektorých príkazov nemôžeme pochopiť skôr, než ich vyplníme.
Ježiš dnes hovorí: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho." Nevysvetľuje, prečo to tak máme robiť. Hovorí len, aby sme to tak robili. Až potom, čo ten kríž odvlečieš na jeho miesto, pochopíš aký to celé malo zmysel.
A tak dôvod, prečo mnohé veci robíme, nie je porozumenie, ale poslušnosť v zmysle: milujem ťa, Bože, a preto poslúchnem, aj keď nerozumiem. Poslušnosť charakterizuje bezodkladnosť a úplnosť.
Neodkladaj poslúchnutie. Každý rodič vie, že oneskorené poslúchnutie je vlastne neposlušnosťou. Poznáte to: mama prikáže niečo synovi, sediacemu pri počítači. Prvý, druhý, tretí krát. On to nakoniec síce spraví, ale nie preto, že má svoju mamu rád (to by bežal hneď, alebo aby aspoň povedal, kedy presne to urobí...), ale preto, že zvýšená intenzita jej hlasu naznačuje, že neurobiť to by mohlo byť nebezpečné.
Poslúchni úplne. Často ponúkame Bohu (aj ľuďom) len čiastočnú poslušnosť. Vyberáme si to, čo sa nám zdá prijateľné a s mlčaním prejdeme to, o čom myslíme, že je to pre nás neprimerané, náročné, drahé alebo nepopulárne. Budem chodiť do kostola, ale nenávisť voči svokre či zaťovi je moja vec, do ktorej Boha nepustím. Budem dávať do zvončeka, ale dajte mi pokoj s každodennou modlitbou či dokonca čítaním Písma. Budem verný svojej manželke, ale do pozerania pornografie nech sa mi Boh nestará. Budem sa s úctou a láskou starať o svojich rodičov či deti, ale vstávať v nedeľu na omšu, to sa mi veľmi nehodí... Každý rodič vie, že čiastočná poslušnosť je neposlušnosťou.
Poslúchať Boha je ťažké. V prvom čítaní sa Jeremiáš sťažuje: "Celý deň som na posmech, každý sa mi vysmieva. Vždy, keď hovorím, musím kričať... Pánovo slovo mi prináša len pohanu a posmech celý deň. Povedal som si:„Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene."
Ježiš by sa ho možno spýtal: "A za čo vymení človek svoju dušu?!" Nebudeš poslúchať, bude ti ľahšie. Nebudú sa ti posmievať, budú ťa počúvať, budeš obľúbený, budeš mať ľahší život. Nechystáš sa svoju dušu predať príliš lacno?
Našťastie to nevzdal a poslúchol. A dnešný žalm by pokojne mohol byť jeho i našou modlitbou:
"Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody, tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia než život..."
