Hnev a nenávisť, obidvoje je odporné

www.creator.keepcalmandcarryon.com

CR-24 NE A

"Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu." Tak začínalo prvé čítanie minulú nedeľu a liturgia učila, ako byť strážcami svojich bratov a sestier, ako ich správne napomenúť"Hnev a nenávisť obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža." Týmito slovami začína prvé čítanie dnes. A každého z nás to stavia pred voľbu: budeš strážca, alebo hriešnik?

"Hnev a nenávisť, obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža." To je pravda, hnev a nenávisť sú odporné. O to viac zaráža, že napríklad v politike väčšina v našej krajine podporila tých, ktorí sršia hnevom a k hnevu povzbudzujú. Nezriedka sa stáva, že niekto dokonca vybuduje svoj volebný program na nenávisti voči nejakej skupine obyvateľov tejto krajiny. Nesmieš byť podporovateľom toho, čo je odporné či zvrátené! Naopak, Boh ťa predsa urobil strážcom!

"Hnev a nenávisť obidvoje je odporné." Nielen vtedy, keď sa hnevajú a nenávidia tí druhí. Sú zvlášť odporné, keď sa hnevám či nenávidím ja alebo ty! Bohu tak veľmi záleží na tom, aby sme žili spolu zmierení, že odpustenie našich vín podmieňuje naším odpustením blížnym. Zaznelo to v dnešnom evanjeliu: "A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ Nakoniec hovoríme to každý deň: "Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom."
Niekedy s obľubou zakrývame neodpustenie všelijakými frázami typu: Odpustím, ale nezabudnem. Alebo Už som zatvrdol, už to nezmením... Neodpustenie vedie do pekla. Toho, kto odpustiť odmieta. A je to peklo, ktoré začína už tu a teraz.

Takže ako to urobiť? Odpustenie a zmierenie je občas veľmi ťažké. Niekedy preto, že to bolí, inokedy preto, že ten druhý o to ani veľmi nestojí. Alebo preto, že niet nikoho, kto by sa cítil vinný... Každému z nás môže pomôcť týchto sedem krokov:
  1. Hovor s Bohom predtým, ako budeš hovoriť s človekom. Ak sa chceš naozaj zmieriť, hovor o tom najprv s Bohom. Jednak možno trochu za ten čas vychladnú emócie (tvoje i toho druhého), jednak tým otváraš celý problém pre Božie pôsobenie. Nechaj Boha, aby vytvoril či požehnal príležitosť na zmierenie, nechaj ho, aby ti vnukol slová a gestá, ktoré budú pôsobiť tým správnym spôsobom.
  2. Vždy buď ty ten iniciatívny. Ak budeš čakať, kým ten druhý príde sám od seba, pravdepodobne sa nedočkáš. Vieš predsa, že tí druhí si väčšinou ani neuvedomujú, že ti ublížili?! A niekedy nestačí urobiť len prvý krok, možno ich bude treba spraviť 200 alebo 3000. Pamätaj si, že ty potrebuješ odpustiť vinníkovi
  3. Snaž sa chápať pocity toho druhého. Tvoja manželka nie je hlúpa, inak by si si ju predsa nikdy nevzdal. Ona "len" cíti niečo, čomu nerozumieš. Tvoj sused, kolega v práci, tá protiva, čo na teba minule nakričala... Snaž sa vniknúť do jej pocitov a vidieť celú vec jej očami. Pocity nikoho neospravedlňujú. Ale všetkých ovplyvňujú.
  4. Priznaj svoj podiel v spore. Aj keby si bol úplne nevinný a mal vo všetkom na 100% pravdu, možno si sa previnil tým, že si neovládol svoj hnev pri nespravodlivom obvinení, že si hromžila na toho druhého vo svojom srdci, že si spriadala plány na pomstu, hoci si vedela, že to nikdy neurobíš... Vždy máme čo priznať a tak dať dobrý príklad tomu druhému.
  5. Sústreď sa na problém, nie na obvinenie človeka. Problém nevyriešiš, ak sa vyčerpáš v obrannej vojne.
  6. Spolupracuj, ako len môžeš. Ak sa zatneš, nikam sa nepohnete!
  7. Dávaj dôraz na zmierenie, nie na riešenie. Niektoré veci sa nedajú vyriešiť hneď a niektoré sa nedajú vyriešiť nikdy. Ale zmieriť sa môžete hneď. Dokonca aj keby problém riešenie nemal.  
Sirachovec je múdry človek a jeho rada má hlavu a pätu: "Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť. Mysli na rozklad a smrť a ostaň verný prikázaniam. Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu! Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku."  

Tak už konečne choď a daruj odpustenie, zmier sa so svojím bratom!