Boh nechce byť len šéf...

CR-26 NE A

Istý podnikateľ mal malú firmu s dvomi zamestnancami. Obom zadal v piatok prácu na istej zákazke. Prvý odpovedal: "Nechce sa mi." Druhý reagoval pohotovejšie: "Rozkaz, šéfe." Ale ďalej s vyloženými nohami kávičkoval s tým prvým kolegom... Prvý si síce po chvíli uvedomil, že prestrelil, ale už bolo neskoro. A pondelok sa obaja spoločne hlásili na úrade práce. 

Takto nejako by vyzeralo to podobenstvo, keby chcel Ježiš vyrozprávať podobenstvo o Bohu - spravodlivom šéfovi. No Ježiš v podobenstve akoby reagoval na prosbu, ktorú sme vyslovili v dnešnom žalme: "Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma."  Odpovedá na túto túžbu človeka a učí nás, zjavuje nám Boha ako Otca, poúča nás o jeho láske ku každému človeku.

Je to úžasná správa: Boh sa nechce ku tebe správať len ako spravodlivý šéf. Chce byť tvojim milujúcim Otcom. Skutočným. Tým, ktorý dáva druhú šancu a odpúšťa.
No z Ježišových slov môžeme vytušiť, že medzi jeho poslucháčmi boli takí, ktorým takýto Boh veľmi nevyhovoval. Ich postoj možno vyjadriť kritickými slovami z dnešného prvého čítania: "Nie je správne, ako koná Pán."  A Boh na to: "Ja že nekonám správne? A nekonáte skôr vy nesprávne?"

Akú reakciu v nás dnešné čítania?
  • Nie je správne, ako koná Pán. Reakcia tohto druhu je samozrejme pochopiteľná. Ak si čestný, spravodlivý, poctivý človek, ktorý Božie či ľudské pozvanie neodmietne hlúpym nechce sa mi, a aj keď sa ti skutočne nechce, premôžeš sa a ideš..., je jasné že neuveríš výhovorkám tých, ktorí sa ľahšie poddajú lenivosti či pohodliu. Ale keď im Pán ponúka odpustenie, to neznamená, že súhlasí s ich správaním. Ani že ty to zbytočne preháňaš. Ty to robíš správne. A Otec im odpúšťa, dáva im druhú, tretiu i tisícu šancu v nádeji, že sa to od teba časom naučia. No ak patríš do tejto skupiny, musíš položiť dôležitú otázku, či ti záleží na ich obrátení tak, ako Otcovi. Záleží ti na obrátení tvojich bratov? Napríklad tých, ktorí povedali idem, ale nešli? Lebo ak by ti na tom nezáležalo, tvoj hriech by sa volal ľahostajnosť alebo pýcha a Otec by ti odpovedal: "Ja že nekonám správne? A nekonáš skôr ty nesprávne?"
  • Nechce sa mi. No potom to oľutoval a šiel. To, že sa ti nechce, nie je hriechom. Mnohé z toho čo robíme, sa nám robiť nechce. Ale svoju vôľu povyšujeme nad naše pocity. Tvojím hriechom je, ak nepočúvaš na prvé slovo. Milujúceho otca treba poslúchnuť na prvé slovo. Každého. Ak to nerobíš, popros o odpustenie a choď. 
  • Idem, pane! Ale nešiel. Možno sa postojmi nachádzaš medzi tými, ktorí síce ochotne na všetko prisvedčia, ale zostáva len pri slovách. V tom prípade rob pokánie za svoje pokrytectvo. 
  • Zmýšľajte a konajte ako Kristus Ježiš. Napokon je tu postoj, ktorý pripomína Pavol v druhom čítaní: "Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš." To je cesta kresťana. Nie si dokonalý a vždy budeš môcť so žalmistom volať na Boha: "Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky." 
Zmýšľaj o Otcovi, o druhých i o sebe ako Kristus Ježiš. Ako to je? Otec je ten, ktorý miluje. Všetkých, bez rozdielu, pripravený vždy odpustiť. Tí druhí sú tvoji bratia a sestry a ty si im dlžný lásku a odpustenie. Nie preto, že si ich zaslúžia. Preto, že sú tvoji. A napokon ty si Otcov milovaný, Otcova milovaná. Tak sa podľa toho právaj! :-)  

Publikácie a pomôcky