Krutá ľahostajnosť

CR-20 NE A

Až dovčera mi pripadalo Ježišovo správanie sa voči tej kanaánskej žene pritvrdé. Veľmi mi nepasuje do obrazu, ktorý o Ježišovi mám. To nie je ten láskavý, ochotný, milosrdný... Samozrejme by som vedel Ježiša pochopiť a aj ospravedlniť. Veď on bol naozaj poslaný k Židom. A ktovie, čo mala tá žena na rováši. Možno ju dokonca niekto podstrčil, aby ho kompromitovali. A keď už nič iné, načo tak ziape?! Evanjelista hovorí, že prišla k nemu. A stále kričala. No aj tak. Keby jej vyhovel. Alebo keby ju poslal preč. "Ale on jej neodpovedal ani slovo." 
Iste, nakoniec sa ukázalo, že chcel vystupňovať jej vieru. A podarilo sa, od žiadosti o službu sa posunula k pokornému vyznaniu viery. Ale aj tak. Vždy mi to pripadalo kruté.

Až kým som si včera neuvedomil, že to je zrkadlo. Išiel som autom po preplnenej ceste, v oboch smeroch auto na aute. V protismere na tráve pri ceste sa váľal chlap. Asi nejaký opilec. Každú a minútu prešlo okolo neho aspoň dvadsať áut. Prešlo. Nezastavilo. Nikto nezastavil ani len preto, aby mu vynadal, keď už nie preto, že by mu pomohol. Každý dúfal, že to snáď urobí niekto iný. 
Tu išlo "len" o život. Možno. Ale čo tí, ktorým ide o večný život? Tí, ktorí nemajú vieru v Krista? A my obchádzame okolo nich. Bez slova. Poznáme riešenie pre ich životy. A mlčíme.
Jasné, oni nevolajú o pomoc. Nemôžu. Oni predsa nemôžu vedieť, čo im prinesie život s Bohom. Odkiaľ to majú vedieť, keď to nikdy nezažili? Ak im to On nezjaví alebo ty nepovieš, nebudú ani tušiť, o čo prichádzajú. Aj tá žena volala na Ježiša preto, že od niekoho počula o jeho moci. Odvčera na to pozerám inak. Sme k nim strašne krutí.

Bohu na tých ľuďoch záleží. V prvom čítaní sme počuli jeho slovo: "Cudzincov, čo sa vinú k Pánovi, čo si ho ctia, čo milujú jeho meno a čo mu slúžia, všetkých, čo zachovávajú sobotu bez znesvätenia a pridŕžajú sa mojej zmluvy, privediem na svoj svätý vrch a naplním ich radosťou v mojom dome modlitby." On ich privedie. S nami, alebo bez nás. Ale ako sa mu potom pozrieme do tváre?
Nakoniec my sami sme boli takými cudzincami. A sme jeho len preto, že nás niekto priviedol (alebo priniesol ako novorodencov).

Máš všetko, čo k tomu potrebuješ. Pavol dnes pripomína: "Božie dary a povolanie sú neodvolateľné." Dostali sme neodvolateľné povolanie byť kresťanom a neodvolateľné dary, ktoré potrebujeme, aby sme mohli svedčiť. Tak choď a hovor o Kristovi.