Slovo je dôležité, nie kúkoľ!

CR-16 NE A

Minulú nedeľu koncentrovala liturgia našu pozornosť na Božie slovo, ktoré ako dobré semeno zasieva Kristus do nás. A čaká na úrodu. Počúvali sme podobenstvo o rozsievačovi a o nás, pôde, do ktorej je slovo zasiate. Verím že to čím viacerých priviedlo k uvažovaniu nad tým, ako sme pôdou. A k rozhodnutiu byť pôdou, otvorenou pre Božie slovo. Verím, že ste si v nedeľu popoludní spolu s rodinou čítali zo Svätého písma a že sa viacerí rozhodli čítať Bibliu každý deň. (Pre tých, ktorí majú pocit, že niečo zmeškali alebo zanedbali, mám dobrú správu: Aj dnes môžeš začať s čítaním Biblie:-)

Na to, aby sme videli úrodu, je ešte naozaj priskoro. Ale burinu by si už zbadať mohol. To dnešné podobenstvo môžeme chápať aj ako pokračovanie toho minulotýždňového. (Ježiš ho samozrejme interpretuje inak, ale dovolíme si trochu alegórie :-)
Minulú nedeľu, alebo v pondelok či v utorok... rozsievač Kristus zasial do tvojho srdca svoje slovo. Ty si dobrou pôdou, si preň otvorený. Nedovolila si starostiam a obavám, aby ti ho ukradli. Nedovolil si ani Zlému, aby v tvojom srdci udusil to dobré rozhodnutie, ktoré si, verím, urobil... 

Ale vo chvíľke tvojej nepozornosti do toho všetkého diabol prisial burinu. Možno pochybnosť, možno nejakú slabosť, obavy, predsudky, negatívne pocity... proste niečo, čo objavuješ vo svojom srdci a čo komplikuje Božie veci v tebe.
Aby si správne rozumel: nie hriech! Diabol nemôže do tvojho vnútra vložiť hriech. To môžeš urobiť len ty. A ak sa tak stalo, a ešte si to neurobil, teraz hneď pros o odpustenie. Vytrhni hriech zo svojho srdca, lebo to je tŕnie a bodľačie, ktoré zadusí v tebe Boží život. V prvom čítaní v tomto zmysle zaznieva skvelá správa: Boh nám po hriechu dáva príležitosť na pokánie. Len ju nesmieme prepásť!
No možno si žiaden hriech nespáchal a to, čo ťa vyrušuje, je kúkoľ, burina, ktorú nasial nepriateľ - neškodná, ale otravná. A o tej Ježiš dnes hovorí: vydrž to. Nechaj rásť kúkoľ aj so pšenicou. Ja sa o to na postarám na konci, keď príde žatva.

Áno, diabol zasieva do nás slabosti, obavy, predsudky, negatívne pocity... Aby nás vyrušoval. A väčšinou ani nie je v našej moci sa s nimi vysporiadať, lebo to nie sú hriechy, ale pocity. Hriechy treba vyznať. Ale pocity, s tými treba len vydržať.

Kúkoľ si nezaslúži tvoju pozornosť. On tam proste je a bude a až do žatvy sa s tým nedá nič urobiť! A nezaslúži si ju ani nič, čím ťa diabol vyrušuje. Sústreď sa na Slovo, ktoré má v tvojom živote vyrásť.

Nie si na to sám. V druhom čítaní nás Pavol povzbudzuje, že Duch Svätý sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi, on prichádza na pomoc našej slabosti. 


Sústreď sa na Slovo, ktoré bolo do teba zasiate. Ktoré to je?

Publikácie a pomôcky