Možno, asi, snáď...

CR-13 UT: Gn 19, 15-29

Počas roku milosrdenstva sme často počúvali o tom, že žiaden hriech nie je tak veľký, aby sa Boh nad človekom nezmiloval. A dnes počúvame rozprávanie o Sodome a Gomore a vyzerá to tak, akoby ten príbeh hovoril o nejakom inom Bohu. Ťažko je čítať o tisícoch hriešnikov, ktorých v priebehu pár minút  zaživa strávil oheň a vzápätí so žalmistom spievať: "Mám pred očami, Pane, tvoju dobrotu."

Je nám jasné, že Sodomčania dostali svoj trest. No pritom zabúdame, čo je zmyslom trestu. My si totiž často trest mýlime s pomstou. Ale zmyslom trestu je náprava a očistenie. Sodomčania asi nemali nádej na nápravu. Boh asi vedel, že sa neodvrátia od zla. Možno preto ich nechal v posledných chvíľach ich života trpieť. Lebo utrpenie očisťuje. A radšej bolestné zomieranie, ako večné zatratenie.

Je v tom veľa možno a asi. Ale keď nejakú udalosť čítame s vierou, je to tak vždy. Aj keď sa jedná o naše vlastné bolesti.