CR-14 ŠT: Gn 44, 18-21. 23b-29; 45, 1-5
Keď bol malý chlapec, rodičia ho rozmaznávali. Len čo podrástol, otec ho začal až príliš okato protežovať, na úkor ostatných svojich detí. Najmladšieho miláčika. Až prišiel ten osudný deň a bratia mu to spočítali aj s úrokmi. Zmlátili ho ako žito, ponížili ho a polonahého ho hodili bahna prázdnej cisterny na vodu. Aby nemohol žalovať otcovi, predali ho do otroctva.
A príbeh sa opakoval. Jeho pán bol s ním veľmi spokojná, dôveroval mu, poveroval ho stále zodpovednejšími úlohami a on mal bližšie k synovi ako k otrokovi. Ale bola tu ešte pánova manželka, krivé obvinenie... a z otroka bol zrazu uväznený otrok. Aj vo väzení sa našli takí, ktorým bol užitočný. Ale každý na neho zabudol. A tak to trvalo celé roky.
Áno, po čase sa dostal na slobodu a stal sa po faraónovi druhým mužom Egypta. Ale aj tak mohol mať 1000 dôvodov, prečo nenávidieť svoju rodinu, ktorá mu pokazila život.
No on s odstupom času pozerá na svoj život a na všetky tie udalosti inak. Už nevidí zlú výchovu od otca ani nespravodlivosť svojich bratov. Hovorí: "Boh ma poslal do Egypta na vašu záchranu." Pochopil to: pozrel sa na svoj život Božími očami.
A čo Božie oči a tvoj život?
