Plastelína

VN - Turíce A

Vždy som mal rád plastelínu. A že je to skvelá vec (viac o tomto vynáleze si prečítajte na wikipedii :-) ma utvrdili aj deti na dnešnej detskej omši (detská omša je svätá omša pre tých, ktorý zvládajú vyrušovanie malých detí:-). Porozprávali mi o tom, čo všetko sa z nej dá vyrobiť. Základom je tvarovateľnosť.
Pripomenulo mi to knihu Genezis a stvorenie človeka z adamah, červenej hrnčiarskej hliny. Opäť prvok tvarovateľnosti.
Deti ma poučili, že keď plastelínu dlho nepoužívam, stvrdne a nedá sa z nej modelovať. Vtedy ju treba zohriať, aby sa obnovila jej tvárnosť. Plastelína sa zohreje pri miesení v ruke, alebo treba na ňu dýchať. To mi pripomenulo Ježiša z dnešného evanjelia, ktorý, keď prišiel medzi učeníkov, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého." 
A ako refrén dnešného žalmu sme spievali: "Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme." Tak nejako to bude. Duch Svätý v nás i vo svete (okrem iného) obnovuje pôvodnú tvarovateľnosť, formovateľnosť, ktorú sme stratili hriechom - odmietnutím poslušnosti Tomu, ktorý nás drží vo svojich rukách a má moc nás ďalej tvarovať.
Hriechom sme stvrdli. No dnes Pán chce aj na nás dýchnuť a odovzdať nám svojho Ducha.

Otázka: Chceš sa nechať tvarovať? Z vnútra? Ale nie v tom, čo by si chcel zmeniť ty. V tom, čo chce v tvojom živote zmeniť On. Chceš, aby ťa skrze Ducha Svätého modeloval? Ak naozaj chceš, tak ho oslov krátkou modlitbou: "Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme."