VN-06 NE A
O Samárii sme už v evanjeliách čo to počuli. Po tom, čo Samaritánom v meste Sychar ohlásila Krista jedna z nich, žena od studne, na základe jej svedectva "poďte sa pozrieť..., nebude to Mesiáš?" prijali mnohí z nich Krista. Viera v Ježiša z Nazareta sa zrejme medzi nimi postupne šírila. No asi aj k nim sa dostala tá správa: Ježiš je mŕtvy. Diakon Filip v Samárii zavŕšil ohlasovanie tým najdôležitejším, správou o Kristovom zmŕtvychvstaní. A Samaritáni prijali krst v mene Ježiša Krista.
Lukáš však konštatuje, že "na nikoho z nich ešte nezostúpil" Duch Svätý, preto do mesta prichádzajú Peter a Ján. V Samárii je birmovka.
Ako vedeli, že "na nikoho z nich ešte nezostúpil" Duch Svätý? Odpoveď je jednoduchá: nevideli, že by sa prítomnosť Ducha v ich životoch nejako prejavovala. Súvisí to s tým, čo zaznieva v dnešnej kolekte:
Je totiž dobré rozlišovať medzi tým, čo robíme my sami a čo v našom živote koná Duch Svätý. My sami, motivovaní vierou, môžeme máme urobiť veľa dobrého a tak ustavične prejavovať Ježišovo zmŕtvychvstanie v našich skutkoch. No skutočné pôsobenie Tešiteľa, ktorého nám dnes Ježiš sľubuje zoslať, presahuje naše schopnosti a možnosti.
Vidno to aj na Filipovi z prvého čítania. "Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista." To je jeho dielo, sú to jeho vlastné skutky. Prišiel do Samárie a hovorí tam o Kristovi, lebo mu uveril a chce naplniť príkaz, ktorý dostali kresťania pri nanebovstúpení: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium. Inak by mal radšej mlčať, veď v Samárii sa ocitol ako utečenec pred prenasledovaním!
No príbeh pokračuje tým, že cez Filipa sa dialo mnoho zázrakov, tí ľudia ho počúvali a uverili tomu, čo hovoril. A to už musíme pripísať pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý vnukol Filipovi tie správne slová a zároveň otvoril srdcia jeho poslucháčov. Osobne si myslím, že najväčšia vec, ktorá sa tam stala, neboli tie exorcizmy a znamenia, ale to, že tí ľudia ho počúvali, uverili a rozhodli sa pre radikálnu zmenu života.
Prijali krst a od tej chvíle sa snažili ustavične prejavovať Ježišovo zmŕtvychvstanie vo svojich skutkoch. Keď boli pripravení, prichádzajú Peter a Ján, aby ich pobirmovali.
Vo viacerých farnostiach teraz vrcholia prípravy na birmovku.
- Počas celej prípravy povzbudzujeme birmovancov, aby ustavične prejavovali vieru Ježišovo zmŕtvychvstanie svojimi skutkami. Lebo nie rečami, ale svojimi skutkami potvrdzujú, že naozaj chcú žiť celý život ako skutoční kresťania. Sami predsa poznáme niektorých našich bratov a sestry, ktorí sú síce pokrstení a pobirmovaní, ale v ich živote sa viera neprejavuje. Opustili našu rodinu, neslávia svätú omšu, žijú v hriechu, ktorý navyše vystavujú na obdiv... A pritom sú možno úprimne presvedčení, že práve oni sú autentickými kresťanmi. Alebo sa o tom aspoň pokúšajú presvedčiť druhých aj seba. Rečami. Bez skutkov.
- Učíme ich, ako sa má život kresťana prejavovať navonok, prečo je to dôležité a čo sa má zároveň diať vo vnútri.
- A pozývame ich, aby sa otvorili pôsobeniu Ducha, ktorý chce konať v ich životoch, aby sa Kristovo zmŕtvychvstanie ustavične prejavovalo v ich skutkoch.
Dnes, keď počúvame o birmovke v Samárii, si každý z nás môže pripomenúť tú svoju birmovku. Rodičia môžu doma vytiahnuť staré fotky a porozprávať deťom o tom, aké to bolo... Ale hlavne každý z nás môže osloviť toho Tešiteľa, ktorého sme v ten deň prijali a ktorý odvtedy žije v nás. Oslov ho a pýtaj sa čo robiť, aby sa mohol prejavovať aj v tvojich skutkoch.
