Kdekoľvek...

www.zilina-gallery.sk

VN-06 PO: Sk 16, 11-15

Niekedy mi býva smutno pri spovedaní, keď kajúcnik vyznáva, že neslávi nedeľu, nespovedá sa..., a keď sa spýtam na dôvod, povie že preto, že žije v zahraničí, nevie, kde je tam kostol, nerozumie... Myslím, že to väčšinou vôbec nie je skutočný dôvod.
Pavol s Lukášom sa na svojej misijnej ceste zastavili vo Filipách, Macedónskom meste, ktoré bolo v tom čase rímskou kolóniou. Lukáš hovorí: "V tomto meste sme sa niekoľko dni zdržali. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli."
Hľadajú židovskú komunitu v pohanských Filipách. Nemajú tam žiaden kontakt, žiadnych známych. Židov je tam asi máličko, lebo inak by išli do synagógy. Podľa židovských predpisov tam, kde žilo aspoň desať židov, si mali postaviť synagógu, alebo sa aspoň stretať v sobotu pri vode. Koľko židov žije vo Filipách? 20? 10? 5? A predsa ich našli. Vedeli, kde ich nájdu, ak tam nejakí žijú.

Je veľmi dôležité, aby sme vyhľadali kresťanov, nech sme kdekoľvek. Lebo kresťanmi sme, nech sme kdekoľvek.
Na druhej strane je rovnako dôležité, aby nás bolo možné nájsť. V mojej farnosti je po osadách mnoho malých kaplniek. Je pre mňa veľkým povzbudením, keď idem okolo niektorej a tam na lavičke sedí jeden, dvaja ľudia. Modlia sa, rozprávajú sa... A ktokoľvek tretí ich tam môže nájsť.