Ježiš je brána a cesta

ivehadanepiphany.blogspot.com

VN-05 NE A

"Ja som brána." Tak sa nám Ježiš predstavil v evanjeliu minulú nedeľu. "Ja som cesta!" hovorí Ježiš dnes. Áno. Ježiš je bránou, ktorou treba prejsť a cestou, ktorou treba kráčať. V tejto súvislosti mi prichádzajú na um dve otázky:

1. Prešiel si Bránou?
Samozrejme že bránou do Cirkvi je krst a v tomto zmysle bránou prešli všetci pokrstení. Ale si za bránou? Je v Cirkvi aj tvoje srdce? Nový Zákon pozná priliehavý obraz Cirkvi ako chrámu a Peter nás dnes povzbudzuje: "Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu." To znamená mať v Cirkvi svoje miesto a svoje poslanie. Ten kameň v múre chrámu má svoje miesto, kam patrí a zároveň tam má svoju nezastupiteľnú úlohu.

a) Máš medzi nami (v Cirkvi) svoje miesto! Väčšina z nás má v kostole svoje obľúbené miesto (niektorí ho obľubujú až tak, že tam iného nevpustia:-). Ale ja mám na mysli skôr miesto vo vzťahoch. Tí ľudia okolo teba na nedeľnej omši sú tvoji bratia a sestry. Teda sú ľuďmi, ktorí majú o teba záujem (nemýľ si ich s tými, ktorí sa chcú do teba starať:-), tým ľuďom ležíš na srdci (nemýľ si ich s tými, ktorým ležíš v žalúdku:-). 
Možno máš odlišný pocit alebo skúsenosť. Tak prosím začni ty. Začni sa k ostatným správať ako brat, ako sestra. Uvidíš, že časom sa to zmení. 
b) Máš medzi nami (v Cirkvi) svoju úlohu! V prvom čítaní sme počuli o ustanovení prvých diakonov. Tí siedmi muži dostali v Cirkvi svoje poslanie. Hľadaj si medzi nami svoje poslanie. 

2. Kráčaš Cestou, ktorou je Ježiš? Existuje niekoľko znakov, podľa ktorých to môžeš spoznať.
a) Keď sa obzrieš dozadu, vidno za tebou kus cesty. Je zrejmé, že si sa zmenil, si niekto iný, než si bol pred dvomi, štyrmi, desiatimi rokmi. A zmenil si sa k lepšiemu. Tvojmu Bohu sa dostáva viac času a pozornosti ako kedysi. A tvojim blízkym tiež.
Raz som pozval jedného pána, aby začal s pravidelnou spoveďou. Povedal mi, že už nad tým premýšľal, lebo už má svoje roky. Nuž nie preto žijeme sviatostným životom, lebo sme na dôchodku :-) Ale preto, že čím viac pokročíme na Ceste, ktorou je Kristus, tým viac cítime, ako nám to treba.
b) Keď sa obzrieš okolo seba, uvidíš ľudí, ktorí kráčajú tak ako ty. Občas budú potrebovať tvoju pomoc a podporu. A inokedy budeš pomoc a podporu potrebovať od nich ty. Ak kráčaš Cestou, sú okolo teba tvoji bratia a sestry.
c) Keď sa pozrieš dopredu, uvidíš Ježišove stopy. A keď sa pozrieš ešte ďalej, uvidíš siluetu Otca. Budeš ich vidieť všade, vo Svätom Písme, v bratoch a sestrách, v trpiacom človeku, v krásnych veciach, v prírode...
d) Napokon keď sa pozrieš na seba, uvidíš unaveného pútnika, ktorý sa niekedy vlečie len z nohy na nohu, niekedy blúdi a nevie kade... Uvidíš človeka, ktorý nie len že nie je uchránený od problémov a ťažkostí, ale akoby ich mal dokonca viac, než ostatní. No spoznáš v sebe človeka, ktorý napriek tomu v jednej chvíli prestane prosiť o zdravie a pohodlný život a miesto toho prosí o silu niesť svoj kríž v duchu Pánovej vôle. Ba čo viac, spoznáš, že tou silou ťa Pán stále sprevádza a premieňa.

Ježiš je bránou, ktorou treba prejsť a cestou, ktorou treba kráčať. Nenechaj sa odradiť, ak občas narazíš do tých, ktorí len postávajú. Ty kráčaj. Spolu s ostatnými.