Detský príhovor: Na cestu púšťou...

Pôst 01 NE A

Dnešné evanjelium nás privádza na púšť. Všade samý piesok a skaly, horúce slnko, nikde ani fliačik zelene, ani kúsok tieňa. Evanjelista hovorí, že Ježiš tam strávil 40 dní celý ten čas sa postil. A presne toľko dní má aj pôstne obdobie, do ktorého sme práve vstúpili. To preto, že pôst a putovanie púšťou majú veľa spoločné.

Otázka pre deti:

Čo myslíte, čo si v Ježišovej dobre zobral so sebou človek, ktorý chcel prejsť púšťou? Dnes by sme to skúšali s autami, lietadlami, mobilmi, navigáciami, tabletmi... Ale čo vtedy?

Voda, potraviny, mapa. To boli asi najdôležitejšie veci na cestu. A dnes? Viete, čo si mnohí kresťania berú na pôstnu cestu? Nabalia si plný ruksak a s ním sa vlečú celých 40 dní. Pozrime doň.

V ruksaku sú kamene s nasledovnými nápismi:

Hriech. Ach jaj, to je ťažký kameň, načo komu je? Iba človeka oberá o silu kráčať ďalej. A presne to robí mnoho kresťanov, ktorí prijímajú sviatosť zmierenia až tesne pred sviatkami. Zbytočne sa vysiľujú, zbytočne so sebou vlečú svoje hriechy. Až sa niekedy zdá, ako by sa s nimi nevedeli rozlúčiť.

Túžba mať všetko a hneď. To je jedna z troch pascí, do ktorých chcel diabol chytiť aj Ježia. "Si hladný?" pýtal sa ho. "Povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Hneď a za každú cenu. 

Túžba zažiť všetko a hneď. A tu je ďalšia pasca: "Skoč z veže chrámu, bude to zážitok. Veď sa ti nič nemôže stať." Nie diabol, nemusím všetko zažiť! A zriekam sa hlavne toho, čo ma zdržuje od cesty za Pánom.

Túžba ovládať iných. Niektorí ľudia si myslia, že potrebujú moc nad inými, že to je najdôležitejšie, ovládať iných. Ježiš sa nedal oklamať. Nedajme sa ani my.

Naložiť ruksak. 

Voda a jedlo. Keď je ruksak prázdny, môžeme doň naložiť to, čo treba na cestu. Potrebujeme vodu a jedlo. Voda je symbol pre posväcujúcu milosť, ktorú v nás obnovuje sviatosť zmierenia, jedlo zas pre chlieb na cestu - eucharistiu.

Mapa. Mapu nášho pôstneho putovania tvoria pôstne nedele. Oni sú akoby oázami, v ktorých sa zastavíme, aby sme nabrali síl, navzájom sa povzbudili, posilnili a pripravili sa na ďalšiu cestu. Aké zastávky nás čakajú? Dnes sme sa zastavili na okraji púšte, budúcu nedeľu vystúpime na vrch Premenenia, na tretiu pôstnu nedeľu sa zastavíme pri studni v meste Sichar, o týždeň neskôr môže byť náš vnútorný zrak uzdravení v rybníku Siloe. A na piatu pôstnu nedeľu sa zastavíme v Betánii pri Lazarovom hrobe, aby sme sa povzbudili vo viere, že pre Boha nielenže diabol alebo hriech, ale dokonca ani smrť nie sú prekážkou.