07A-CR
Ostrieľaná
mama sa delila o výchovné skúsenosti s mladou mamičkou. Hovorila:
„Vieš,
prvé tri roky učíme deti chodiť a rozprávať a ďalších
pätnásť rokov strávime upozorňovaním aby mlčali alebo
nebehali.“
Dáva
to zmysel. Len ten, kto sa naučil chodiť chápe, čo znamená na
chvíľu sa zastaviť. Len kto sa vrátil pozná skutočný zmysel
odchodu. Len ten, kto vie rozprávať, chápe zmysel mlčania. Je v
tom dynamika výchovy.
Minulú nedeľu nás Sirachovec v prvom čítaní povzbudzoval: „Ak
chceš, môžeš plniť prikázania; je v tvojej moci zostať
verným.“ Jedným z dôvodov,
prečo to je v našej moci,
je Božia pedagogika, to ako nás vychováva.
On
rešpektuje rast človeka. V prvom čítaní sme dnes počúvali
Božie slovo, určené nedávno oslobodeným otrokom, putujúcim
púšťou do krajiny slobody: „Nenos vo svojom srdci
nenávisť voči svojmu bratovi; napomeň ho, aby si sa neobťažil
jeho hriechom. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev k synom svojho ľudu.
Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Ja som Pán.“
O 1500 rokov neskôr zaznieva ich potomkom, synom a dcéram Židovského
národa, Božie slovo skrze Ježiša Krista, jedného z nich a
zároveň jediného Božieho Syna. Tam vrchu im hovorí: Počuli ste
že (vtedy na púšti, pred 1500 rokmi) bolo povedané: „«Milovať
budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.»
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za
tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý
je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých
a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“
Medzi „milovať
budeš svojho blížneho ako seba samého“ a „milujte
svojich nepriateľov“ je 1500 rokov dozrievania a rastu od
otrokov k slobodným, od nenávidených a nenávidiacich k milovaným
a milujúcim.
To neznamená, že
by Boh zmenil svoj zámer. Znamená to len toľko, že tí práve
oslobodení otroci boli ešte ako malé deti, čo sa práve učia
chodiť a rozprávať. Až na to, že oni sa práve učili milovať.
Keď sa konečne ako tak naučili láske k blížnym, Kristus ich
začal učiť k láske k nepriateľom. A tým, ktorí toto učenie
spolu s ostatným „prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“
A to sme my.
Kresťan
je v tomto zmysle človek, ktorý miluje svojich
nepriateľov a modlí sa za tých, čo ho prenasledujú.
Ježiš
nám nehovorí, že sa nemáme brániť voči tým, ktorí chcú byť
našimi nepriateľmi, ani že nemáme ujsť pred tými, ktorí nás
prenasledujú. No máme to robiť s tým, že napriek tomu čo robia
alebo chcú urobiť, ich budeme milovať a modliť sa za nich.
Je
v tom kus dynamiky: „Milujte svojich nepriateľov“ -
Je v našej moci byť verný a zachovať toto prikázanie,
ako nám pripomenul pred týždňom Sirachovec. Je v našej moci
konať dobro voči tým, ktorí nám neprajú. A tým, ktorí nemôžu
robiť voči svojim nepriateľom konkrétne skutky lásky, lebo sú
na úteku, skrývajú sa a podobne..., Ježiš hovorí: „Modlite
sa za tých, čo vás prenasledujú.“
To
sme my kresťania: milujeme svojich nepriateľov a modlíme
sa za tých, čo nám robia zle.
Teraz sa neviem rozhodnúť, či mám dať na koniec tej vety bodku
alebo otáznik. Ale patrí tam bodka. Tá, ktorú tomu všetkému
dáva Ježiš: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš
nebeský Otec.“
