Bodka na konci

07A-CR

Ostrieľaná mama sa delila o výchovné skúsenosti s mladou mamičkou. Hovorila: „Vieš, prvé tri roky učíme deti chodiť a rozprávať a ďalších pätnásť rokov strávime upozorňovaním aby mlčali alebo nebehali.“
Dáva to zmysel. Len ten, kto sa naučil chodiť chápe, čo znamená na chvíľu sa zastaviť. Len kto sa vrátil pozná skutočný zmysel odchodu. Len ten, kto vie rozprávať, chápe zmysel mlčania. Je v tom dynamika výchovy.

Minulú nedeľu nás Sirachovec v prvom čítaní povzbudzoval: „Ak chceš, môžeš plniť prikázania; je v tvojej moci zostať verným.“ Jedným z dôvodov, prečo to je v našej moci, je Božia pedagogika, to ako nás vychováva.
On rešpektuje rast človeka. V prvom čítaní sme dnes počúvali Božie slovo, určené nedávno oslobodeným otrokom, putujúcim púšťou do krajiny slobody: „Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi; napomeň ho, aby si sa neobťažil jeho hriechom. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev k synom svojho ľudu. Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Ja som Pán.“
O 1500 rokov neskôr zaznieva ich potomkom, synom a dcéram Židovského národa, Božie slovo skrze Ježiša Krista, jedného z nich a zároveň jediného Božieho Syna. Tam vrchu im hovorí: Počuli ste že (vtedy na púšti, pred 1500 rokmi) bolo povedané: «Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.» Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“
Medzi „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ a „milujte svojich nepriateľov“ je 1500 rokov dozrievania a rastu od otrokov k slobodným, od nenávidených a nenávidiacich k milovaným a milujúcim.

To neznamená, že by Boh zmenil svoj zámer. Znamená to len toľko, že tí práve oslobodení otroci boli ešte ako malé deti, čo sa práve učia chodiť a rozprávať. Až na to, že oni sa práve učili milovať. Keď sa konečne ako tak naučili láske k blížnym, Kristus ich začal učiť k láske k nepriateľom. A tým, ktorí toto učenie spolu s ostatným „prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ A to sme my.
Kresťan je v tomto zmysle človek, ktorý miluje svojich nepriateľov a modlí sa za tých, čo ho prenasledujú.
Ježiš nám nehovorí, že sa nemáme brániť voči tým, ktorí chcú byť našimi nepriateľmi, ani že nemáme ujsť pred tými, ktorí nás prenasledujú. No máme to robiť s tým, že napriek tomu čo robia alebo chcú urobiť, ich budeme milovať a modliť sa za nich.
Je v tom kus dynamiky: „Milujte svojich nepriateľov“ - Je v našej moci byť verný a zachovať toto prikázanie, ako nám pripomenul pred týždňom Sirachovec. Je v našej moci konať dobro voči tým, ktorí nám neprajú. A tým, ktorí nemôžu robiť voči svojim nepriateľom konkrétne skutky lásky, lebo sú na úteku, skrývajú sa a podobne..., Ježiš hovorí: „Modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.“

To sme my kresťania: milujeme svojich nepriateľov a modlíme sa za tých, čo nám robia zle. Teraz sa neviem rozhodnúť, či mám dať na koniec tej vety bodku alebo otáznik. Ale patrí tam bodka. Tá, ktorú tomu všetkému dáva Ježiš: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“