CR-01 ŠT
Autor Listu Hebrejom pripomína svojim čitateľom kľúčovú skúsenosť židovského národa, exodus. Boh ukázal svoju moc a z egyptského otroctva vyslobodil malý, bezvýznamný národ. Pre nich ponížil faraóna, pokladaného za boha na zemi, jeho krajinu zrazil na kolená a armádu rozprášil, Izraelitov previedol cez Červené more a živil ich na púšti mannou a prepelicami. Videli veľké Božie skutky, počuli jeho slová, kráčali cestou, ktorou ich viedol, cez deň v oblačnom stĺpe a v noci v stĺpe ohnivom. Ale stačí pár týždňov nedostatku vody a na všetko akoby zabudli. Opäť sa búria, hádajú, niektorí majú chuť zabiť Mojžiša a Árona a vrátiť sa do Egypta. To miesto Mojžiš nazval hneď dvomi menami: Massa, od Massáh, čo znamená pokúšanie a Meríba, od hebr. Meríbáh, čo znamená vadenie sa.
Autor Listu Hebrejom prízvukuje: Dávajte si pozor, „dnes, keď počujete jeho hlas," neskĺznite k tomu istému. Nezatvrdzujte si svoje srdcia.
V evanjeliu máme výstižný príklad. Malomocný, ktorému v Ježišových slovách "Chcem, buď čistý," zaznel Boží hlas. Jeho telo bolo v tom momente uzdravené. Ale on si zatvrdil srdce. Neviem, prečo ho Ježiš žiadal, aby o uzdravení mlčal. Je mnoho spôsobov, ako sa to dá vysvetliť. Každopádne ten človek sa prejavil nevernosťou voči tej jednoduchej Ježišovej požiadavke: "Nerozprávaj o tom!"
"Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha," počuli sme v prvom čítaní.
V zmysle prvého čítania sa musím s hanbou priznať, že v tom mojom exode je nemálo miest a situácií, ktoré by si zaslúžili pomenovanie Massa a Meríba, miest pokúšania, hádania sa, frflania, hundrania a nekonečnej nespokojnosti. A myslím, že nie som sám. Zdá sa mi, že Ježiš by mi na to povedal niečo podobné ako tomu uzdravenému: "Daj si pozor a nikomu nič nehovor!"
Žalm, ktorý spievame pri liturgii, je vybraný ako odpoveď Cirkvi na počúvané Božie slovo. V tom dnešnom zaznela výzva: "Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. Lebo on je náš Boh." A mne to opäť pripomína toho muža z dnešného evanjelia. Je tu niečo, čo sa musím od neho učiť: Prišiel k Ježišovi a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“
Aj to moje, aj tvoje frflanie, hundranie a programová nespokojnosť, čo by náš spoločný národný šport, sú vonkajšími prejavmi niečoho horšieho ako malomocenstvo. A my sa potrebujeme skloniť pred ním, padnúť na kolená a prosiť: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ A Ježiš, Syn Boží, to urobí. On mám moc.
„Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu,“ hovorí Ježiš uzdravenému. To samozrejme súvisí s ustanoveniami knihy Levitikus, kňaz má preskúmať, či je ten človek naozaj uzdravený.
Nešiel a premárnil príležitosť na povzbudenie. Možno ten kňaz potreboval byť povzbudený príkladom toho, ako Boh koná. Nie nadarmo sme počuli v prvom čítaní výzvu: "Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu."
Zhrnuté a podčiarknuté: Všetci máme niekde v púšti svojho života vlastné skaly s názvom Massa a Meríba. A ty môžeš dnes prísť pred Krista, skloniť sa a prosiť: "Ak chceš, môžeš ma očistiť!" A čo potom? Ako sa nenakaziť znova, tak ako tomu bolo už mnoho krát? "Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu."
___________________________________________________________
