Robte pokánie

ADV-02 NE A

Vstúpiť do púšte. V tých dňoch, zhruba pred dvetisíc rokmi, vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Judejská púšť, dosť nepraktické miesto na kázanie. Vo veľkom meste by mal Ján určite viac poslucháčov. No na druhej strane jeho výber upriamuje našu pozornosť na naše pusté, či skôr spustošené vzťahy a životné miesta, poznačené hriechom a prázdnotou. Advent je skvelý čas na vstúpenie do tejto púšte, na miesta (v našom vnútri alebo vo vzťahoch), kam možno ani radšej väčšinou nevchádzame.

Robiť pokánie. „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Cirkev na dnešný deň pre nás vyberá práve tieto slová, lebo nebeské kráľovstvo sa zase o (k)rok priblížilo. Potrebujeme robiť pokánie? Susedia potrebujú. Manžel, manželka, otec, dcéra..., proste tí druhí pokánie robiť potrebujú. Ale čo my? Jasné, že zbožne prikývneme, všetci potrebujeme pokánie. Ale v čom konkrétne?
Pavol nás v druhom čítaní povzbudzuje: "Bratia, všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej."  Tak sa nechajme poučiť tým, čo bolo napísané. 
Ako vystupuješ? V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal. A čo naše "vystúpenia" na verejnosti? Možno sa medzi nimi nájdu aj také, za ktoré sa rozhodne treba kajať. Zlyhania, hnev, povýšenecké správanie sa..., o to závažnejšie, že boli verejné.
Čo nosíš ty? Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. A čo nosíš ty? Aj oblečenie môže byť dôvodom na konanie pokánia.
Životospráva. "Potravou mu boli kobylky a lesný med." Nie, nejde o kobylky. Ale čo tvoja životospráva? Nie je tiež výzvou na pokánie? Nie kvôli zdraviu, dobrému pocitu, ani kvôli kilám. Kvôli Bohu.
Ovocie. "Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa." Ako chutí ovocie tvojich dní? Ako chutí to, čo za tebou zostáva? Je tvoja manželka šťastná žena? Sú tvoje deti doma rady, že ťa majú? Včera sme mali prijímacie pohovory s birmovancami. Mnohí boli skvelí a boli sme z nich nadšení. Ale našli sa aj takí, ktorí doma dostali veľmi málo. Šestnásť - sedemnásť ročný mladík alebo slečna, ktorí ktorí sa vo svojej rodine nenaučili (a denne nemodlia) modlitbu Pána. Alebo mladý človek, ktorý neváha klamať, podvádzať a manipulovať a pritom sa dospelému usmieva do tváre. To všetko je trpké ovocie zlej výchovy. Čo s tým? Potrebujeme pokánie. Všetci. Počnúc rodinou, cez učiteľov náboženstva až po posledného člena našej farnosti.

Čo máme robiť? "Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán."   
1. Vstúp do púšte. Vstúp do toho, čo je v neporiadku, čo je pokazené.
2. Vyznávali svoje hriechy. Vyznaj svoj hriech. Priznaj sa k nemu, pros teraz hneď o odpustenie, ešte dnes začni s nápravou a novým spôsobom života. A sláv sviatosť zmierenia.
3. Dávali sa krstiť. Jánov krst bol znakom pokánia. Kto sa postavil do toho radu na brehu Jordána, tým gestom hovoril: Som hriešny človek, je mi to ľúto, prosím a prijímam odpustenie, od dnes chcem žiť inak. Urob aj ty pokánie. Čím skôr. Nie až 5 dní pred sviatkami, pri spoločnej spovedi!

Pane, ty nám cez Jána Krstiteľa hovoríš: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Ukáž nám, v čom chceš, aby sme sa kajali. Amen.