 |
| www.artbible.net |
CR-34 PI: Zjv 20, 1-4. 11 – 21, 2
Páči sa mi, čo všetko videl Ján, ako to opisuje v dnešnom prvom čítaní. Som veľmi rád, že apoštol "videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy." Teraz je jedno, či videl to, čo už bolo, alebo ešte len bude. Podstatné je, že chytať, spútavať a zvrhávať diabla do priepastí..., ktorý chce vládnuť vo svete, nie je našou úlohou. Okrem jediného prípadu a to je s Božou mocou spútanie a zvrhnutie démona, ktorý sa pokúša vládnuť v nás samých.
Teším sa, že nás Boh oslobodzuje od bremena súdu, že Ján "videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť." Je skvelé, že my povinnosť súdiť nemáme. Aj keď pokušenie žiaľ nezriedka áno.
Som vďačný za to, že sa Ján podelil so svojím videním a pamätá si, že "videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta..." Pripomína nám, že je Jeden jediný, ktorému patrí nebeský trón a my si musíme len dať pozor, aby sme naň neposadili niečo iné alebo niekoho iného, vrátane seba samých.
Som vďačný za to, čo Ján videl.
