Dôležitejšie ako chrám...

CR-33 NE C

Prvá návšteva Jeruzalemského chrámu musela asi každému vyraziť dych. Ale Ježiš schladil nadšenie skupinky ohúrených pútnikov: Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.”
No áno, chrámy nie sú večné. Ten z dnešného evanjelia bol už v poradí tretí, prvý postavil Šalamún, druhí navrátilci z Babylonského exilu a ten aktuálny bol výsledkom mohutnej Herodesovej prestavby, ktorou si chcel údajne kúpiť lojalitu Židov. Cca. o 40 rokov neskôr, v roku 70 ho Rimania zrovnali so zemou. Zostal len múr nárekov. A hoci je to Boží dom, Ježiš nedáva návod, ako ho zachrániť.
Miesto toho varuje svojich poslucháčov pred niečím, čo považuje za väčšiu tragédiu: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli.“ Sú horšie horšie veci, ako ruiny Božieho chrámu, zrúcaného zvonku. Ruiny ľudského života, ktorý bol zvedený, živého chrámu, ktorý bol zrúcaný zvnútra.
„Dajte si pozor, aby vás nezviedli.“ Kto? Ježiš hovorí o mnohých, ktorí prídu a „budú hovoriť: ,To som ja’... Nechoďte za nimi!“ Poznávacie znamenie: Hovoria „To som ja,“ ja som tvoje riešenie, bezbolestné, ľahké, nekonfliktné, pohodlné...
„Dajte si pozor, aby vás nezviedli.“ A na čo by nás mohli zviesť? V druhom čítaní by sme mohli nájsť hneď niekoľko námetov. Ale podstatná je otázka: Od koho a ku komu by nás mohli zviesť? Presne! Dajte si pozor, aby vás nezviedli z cesty k Bohu, z cesty Božieho ľudu, ktorý kráča s Ježišom uprostred. Dajte si pozor, aby vás nezviedli na iné chodníčky.
Čítal som pred pár dňami jeden dokument pápeža Františka na tému lásky v rodine, exhortáciu Amoris laetitia. Je to krásne čítanie. Ale pri druhej kapitole som dostal zimomriavky. Pápež tam hovorí o situácii dnešných rodín, o veciach, ktoré poznám a vidím okolo seba, ale nechcel som veriť, že sú tak rozšírené. O zvedených bratoch a sestrách, ktorí už nekráčajú našou cestou. Ak nejdú s Kristom, k Otcovi, tak potom kam idú?
Čítal som o našej spoluzodpovednosti za to, že kráčajú mimo cesty, o ťažkostiach, ktoré bránia vrátiť sa tej hŕstke, ktorá po návrate túži. Ale hlavne som čítal o tom, čo môžeme a musíme urobiť.

Prvým krokom je posilnenie tých, ktorí sú na ceste. V tomto prípade to znamená posilňovanie rodín, ktoré ešte fungujú. Najčastejšia vec, o ktorej počúvam, že nám chýba, je čas. Dobre. Tvoj čas je vzácny. Tak zober túto hodnotu, ktorá je pre teba taká dôležitá a daruj ju. Nedeľa je tvoj vzácny čas. Daruj ten deň, celý, bez výhrad, Bohu a svojej rodine. Súčasne.
Ja viem, povieš: v nedeľu si chcem oddýchnuť. Dobre, tak si oddýchni s Bohom a so svojou rodinou. Vieš, ako sa dobre relaxuje pri spoločnom čítaní Svätého Písma? Prečítať a porozprávať sa. A pri spoločnej modlitbe. A pri prechádzke, s malou zastávkou pri nejakej kaplnke a desiatkom ruženca.
Aha, ty sa ich bojíš? Zvyšok rodiny ti každý nápad tohto druhu ofrle? A sa možno aj tu máš spoľahnúť na Pána, veď On nás dnes uisťuje: „To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.“
Tak čo, komu dáš dnes svoj čas? Televízor, obchod, práčka, žehlička, bezduché reči... „Dajte si pozor, aby vás nezviedli.“Určite to budú skúšať viac, ako kedykoľvek doteraz.