CR-33 NE C
Prvá
návšteva Jeruzalemského chrámu musela asi každému vyraziť
dych. Ale Ježiš schladil nadšenie skupinky ohúrených pútnikov: Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený
krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu
dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko
bude zborené.”
No
áno, chrámy nie sú večné. Ten z dnešného evanjelia bol už v
poradí tretí, prvý postavil Šalamún, druhí navrátilci z
Babylonského exilu a ten aktuálny bol výsledkom mohutnej
Herodesovej prestavby, ktorou si chcel údajne kúpiť lojalitu
Židov. Cca. o 40 rokov neskôr, v roku 70 ho Rimania zrovnali so
zemou. Zostal len múr nárekov. A hoci je to Boží dom, Ježiš
nedáva návod, ako ho zachrániť.
Miesto
toho varuje svojich poslucháčov pred niečím, čo považuje za
väčšiu tragédiu: „Dajte si pozor, aby vás
nezviedli.“ Sú
horšie horšie veci, ako ruiny Božieho chrámu, zrúcaného zvonku.
Ruiny ľudského života, ktorý bol zvedený, živého chrámu,
ktorý bol zrúcaný zvnútra.
„Dajte
si pozor, aby vás nezviedli.“ Kto?
Ježiš hovorí o mnohých, ktorí prídu a „budú
hovoriť: ,To som ja’... Nechoďte za nimi!“ Poznávacie
znamenie: Hovoria „To som ja,“ ja
som tvoje riešenie, bezbolestné, ľahké, nekonfliktné,
pohodlné...
„Dajte
si pozor, aby vás nezviedli.“ A
na čo by nás mohli zviesť? V druhom čítaní by sme mohli nájsť
hneď niekoľko námetov. Ale podstatná je otázka: Od
koho a ku komu by nás mohli zviesť?
Presne! Dajte si pozor, aby vás nezviedli z cesty k Bohu, z cesty
Božieho ľudu, ktorý kráča s Ježišom uprostred. Dajte si pozor,
aby vás nezviedli na iné chodníčky.
Čítal
som pred pár dňami jeden dokument pápeža Františka na tému
lásky v rodine, exhortáciu Amoris laetitia. Je
to krásne čítanie. Ale pri druhej kapitole som dostal zimomriavky.
Pápež tam hovorí o situácii dnešných rodín, o veciach, ktoré
poznám a vidím okolo seba, ale nechcel som veriť, že sú tak
rozšírené. O zvedených bratoch a sestrách, ktorí už nekráčajú
našou cestou. Ak nejdú s Kristom, k Otcovi, tak potom kam idú?
Čítal
som o našej spoluzodpovednosti za to, že kráčajú mimo cesty, o
ťažkostiach, ktoré bránia vrátiť sa tej hŕstke, ktorá po
návrate túži. Ale hlavne som čítal o tom, čo môžeme a musíme
urobiť.
Prvým
krokom je posilnenie tých, ktorí sú na ceste. V tomto prípade to
znamená posilňovanie rodín, ktoré ešte fungujú. Najčastejšia
vec, o ktorej počúvam, že nám chýba, je čas. Dobre. Tvoj čas
je vzácny. Tak zober túto hodnotu, ktorá je pre teba taká
dôležitá a daruj ju. Nedeľa je tvoj vzácny čas. Daruj ten deň,
celý, bez výhrad, Bohu a svojej rodine. Súčasne.
Ja
viem, povieš: v nedeľu si chcem oddýchnuť. Dobre,
tak si oddýchni s Bohom a so svojou rodinou. Vieš, ako sa dobre
relaxuje pri spoločnom čítaní Svätého Písma? Prečítať a
porozprávať sa. A pri spoločnej modlitbe. A pri prechádzke, s
malou zastávkou pri nejakej kaplnke a desiatkom ruženca.
Aha,
ty sa ich bojíš? Zvyšok rodiny ti každý nápad tohto druhu
ofrle? A sa možno aj tu máš spoľahnúť na Pána, veď On nás
dnes uisťuje: „To sa vám stane, aby ste vydali
svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať,
ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej
nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.“
Tak
čo, komu dáš dnes svoj čas? Televízor, obchod, práčka,
žehlička, bezduché reči... „Dajte si pozor, aby vás
nezviedli.“Určite to budú
skúšať viac, ako kedykoľvek doteraz.
