CR-27 NE C
Na jednej duchovnej obnove pred pár rokmi som mal aj účastníčku, ktorá nebola kresťanka. Presnejšie povedané hovorila o sebe, že je ateistka. A pri dnešnom prvom čítaní z Habakuka som si spomenul na rozhovor s ňou. Vravela mi: "Vy veriaci máte veľkú výhodu.Tam kde ja už nemám nič, vy sa máte stále o čo oprieť." Viera samozrejme nie je nejaká barlička, s ktorou nejako už prekrivkáme životom. Ale je oporou. A nezriedka práve tam a práve vtedy, kde a keď už nič iné nezostalo.
Bože, dokedy sa chceš pozerať na zlo vo svete a zapchávať si uši pred našimi modlitbami! Aj tak by sa možno dala stručne zhrnúť tá výčitka z Habakuka. A nie len tá. V tisícoch obmien zaznieva každý deň. Ja som ju hovoril Bohu už veľakrát. A myslím, že aj ty... A čo On? Mlčí. Najčastejšie na ňu vôbec neodpovedá.
Ani Habakukovi nie. Ale prikazuje mu iné: Zober tabuľku a vry do nej: "Spravodlivý bude žiť zo svojej viery."
V mojom a myslím že i v tvojom živote sú chvíle, keď máme len dve možnosti: Môžeme zatvrdnúť alebo povedať: "Pane verím ti, aj keď vôbec nerozumiem!"
To je ťažké a naše sily na to nestačia. Aj preto Cirkev vkladá do refrénu dnešného žalmu modlitbu: "Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia."
Je tu zároveň naznačená prvá vec, ktorú nám v takých chvíľach robiť. Počúvať Pánov hlas. Padnúť na kolená pred ním, svojím Bohom ako pred Bohom. Práve v takých chvíľach sa však zdá, akoby vôbec nehovoril. Akoby mlčal. A od nás to chce vtedy nie len vieru v to, čo hovorí, ale ešte aj vieru v to, že vôbec hovorí.
Nečudujem sa preto prosbe učeníkov a pridávam sa k nej: „Daj nám väčšiu vieru!“ Aj keď viem, že Ježišova odpoveď bude akoby nesúvisiaca s mojou prosbou: Urob všetko, čo sa od teba očakáva a potom si ešte pripomeň, že to bola tvoja povinnosť. Pavol niečo podobné píše Timotejovi: "Pripomínam ti, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk."
To je druhá vec, ktorú potrebujeme robiť: pokračovať v ceste.
Podčiarknuté a zhrnuté: Je zima, mrzne, všade je sneh, si hrozne unavený, máš vybitý mobil, o dve hodiny sa začne stmievať a ty si na chodníku, ktorý by síce mal byť správny, ale vôbec tak na teba nepôsobí. Hľadaj značky, najlepšie tie turistické a neprestaň kráčať.
Preložené do našej reality: Počúvaj Pánov hlas, hľadaj ho a hoci aj bez chuti a nadšenia či trebárs s odporom rob to, o čom vieš že to je tvoja povinnosť...
"Spravodlivý bude žiť zo svojej viery."
Ani Habakukovi nie. Ale prikazuje mu iné: Zober tabuľku a vry do nej: "Spravodlivý bude žiť zo svojej viery."
V mojom a myslím že i v tvojom živote sú chvíle, keď máme len dve možnosti: Môžeme zatvrdnúť alebo povedať: "Pane verím ti, aj keď vôbec nerozumiem!"
To je ťažké a naše sily na to nestačia. Aj preto Cirkev vkladá do refrénu dnešného žalmu modlitbu: "Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia."
Je tu zároveň naznačená prvá vec, ktorú nám v takých chvíľach robiť. Počúvať Pánov hlas. Padnúť na kolená pred ním, svojím Bohom ako pred Bohom. Práve v takých chvíľach sa však zdá, akoby vôbec nehovoril. Akoby mlčal. A od nás to chce vtedy nie len vieru v to, čo hovorí, ale ešte aj vieru v to, že vôbec hovorí.
Nečudujem sa preto prosbe učeníkov a pridávam sa k nej: „Daj nám väčšiu vieru!“ Aj keď viem, že Ježišova odpoveď bude akoby nesúvisiaca s mojou prosbou: Urob všetko, čo sa od teba očakáva a potom si ešte pripomeň, že to bola tvoja povinnosť. Pavol niečo podobné píše Timotejovi: "Pripomínam ti, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk."
To je druhá vec, ktorú potrebujeme robiť: pokračovať v ceste.
Podčiarknuté a zhrnuté: Je zima, mrzne, všade je sneh, si hrozne unavený, máš vybitý mobil, o dve hodiny sa začne stmievať a ty si na chodníku, ktorý by síce mal byť správny, ale vôbec tak na teba nepôsobí. Hľadaj značky, najlepšie tie turistické a neprestaň kráčať.
Preložené do našej reality: Počúvaj Pánov hlas, hľadaj ho a hoci aj bez chuti a nadšenia či trebárs s odporom rob to, o čom vieš že to je tvoja povinnosť...
"Spravodlivý bude žiť zo svojej viery."
