CR-29 PI: Ef 4, 1-6
"Bratia, prosím vás ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou." Nie, Pavol tie slová neadresuje nejakým dôstojným Pánom :-). Adresuje ich veriacim v Efeze. A dôstojnosť, o ktorú prosí, aby sa prejavovala v ich živote, vyplýva z krstného povolania, ktorého sa im aj nám dostalo.
V čom sa tá dôstojnosť prejavuje? Čuduj sa svete nemá nič spoločné s obliekaním sa, rečami, titulmi a veľkými gestami. Nie že by to všetko nebolo dôležité, ale... "Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja."
A prečo mu vlastne tak veľmi záleží na našej dôstojnosti? Je to ako v živote okolo nás: prezident či premiér, ktorí by sa nesprávali dôstojne, primerane povolaniu, ktorého sa im dostalo, by boli na hanbu tým, ktorí si ich vybrali.
Mňa i teba si vybral Boh. A to je dôvod žiť dôstojne podľa tohto povolania.
