Vzopri sa drakovi!

CR-25 NE

Pri čítaní dnešného úryvku z knihy proroka Amosa som si uvedomil, že sme sa predsa len za tých 2750 rokov niekam posunuli. Amos verejne vystupuje v Izraeli v čase najväčšieho hospodárskeho rastu. A jeho slová sú dosť kritické. Hovorí: „Čujte vy, čo šliapete po chudákovi a nivočíte bedárov v krajine. Hovoríte: ‚Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme mohli otvoriť sýpky, zmenšovať mieru, zvyšovať cenu a používať falošné váhy, kupovať úbohých za peniaze a bedára za pár sandálov a predať aj smeti z obilia?‘“ Zrejme naráža na zdieračov, ktorí sa nevedeli dočkať, kedy už skončí sviatočný deň, aby mohli zdierať ďalej.
Tu je ten progres, o ktorom som hovoril. Dnes sa už nikto nemusí obmedzovať žiadnym sviatkom alebo nedeľou. Zmenšovať miery, zvyšovať ceny a používať nekalé praktiky, predať aj smeti z (nie len) obilia... to všetko sa už dá 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Pokrok, povedal by prorok, ak by mal zmysel pre iróniu.

Lenže ešte niečo iné sa za tých 2750 rokov zmenilo: my nemusíme. My si môžeme strašne veľa vybrať, môžeme strašne veľa ovplyvniť. Minimálne v tom obchode to platí stopercentne. Pripomína mi to stredovekú legendu o Jurajovi a drakovi.

Hovorí sa v nej o drakovi, ktorý svojím dychom otravoval ovzdušie mesta Silena. Kráľ miesto toho, aby sa postavil na čelo vojska a draka zabil alebo sám bol zabitý, nechal poddaných, aby draka kŕmili ovcami.
A tak si  svojho draka vykŕmili. Najprv len ako atrakciu pre turistov, na obohatenie miestnej fauny... Lenže tento druh draka má hlad, ktorý sa nedá utíšiť, diabolský hlad, ktorý sa stále len zväčšuje. Čím viac ho kŕmili, tým viac rástol. Najprv požral všetky ovce, potom dobytok a napokon sa pustil do ľudí, jedného za druhým. Až prišla na rad kráľova dcéra. A zbabelý kráľ obetoval aj ju. 
Našťastie išiel okolo kresťan (lebo tí v meste svojimi postojmi prezrádzajú, že kresťanmi nie sú), vojak Juraj. V Kristovom mene bojoval proti drakovi a v tomto mene aj zvíťazil. 
Stredovekí ľudia neboli hlúpi. Vedeli, že draci neexistujú. A tiež vedeli, čo to znamená kŕmiť zlo v akejkoľvek forme. Vedeli, že so zlom sa nezahráva, lebo rýchlo narastie do obludných rozmerov. Vedeli, že nesmú nechať zlo a Zlého vyrásť. Vedeli, že v Kristovom mene máme pomoc v boji proti Zlému.

A my? Stále dokola počúvam o zlej dobe a zlých pomeroch. Vyjadriac sa jazykom stredovekej legendy počúvam o drakovi, ktorý nám tu otravuje vzduch. Niečo na tom bude.
Ale chýba nám pokorné priznanie: My sme si vykŕmili draka. My sme to boli. Ľahostajnosťou voči verejným veciam. Nezodpovednosťou pri voľbách. Nezáujmom o druhých...
Pekne to vidno napríklad na nedeli. Začalo to nedeľnými nákupmi, potom začala pribúdať nedeľná práca. Sviatočný stôl a nedeľný obed je pre nemálo ľudí dnes dávnou minulosťou rovnako, ako modlitba, čítanie Božieho slova alebo svätá omša. Niektorí ešte v nedeľu oddychujú. Ale aj to je stále zriedkavejšie. Draka sme si vykŕmili a už dávno nám prerástol cez hlavu.

Čo s tým? Ježiš Kristus je naše riešenie. A On hovorí jasne: "Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone."
To k čomu nás vyzýva je vernosť. Musíš si vybrať, komu chceš slúžiť. A potom byť verný svojej voľbe. Chceš patriť Bohu? Začni tým, že verne zachováš nedeľu.
Chceš naozaj patriť Bohu? Aktívne vstúp do spoločenského diania okolo seba. A buď verný v službe Pánovi.
Napokon chcem pripomenúť Pavlove slová z listu Timotejovi:

"Milovaný, predovšetkým žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu."