CR-23 NE C
Narazil som na problém: Nemáme čas. Oslovil som viacero schopných ľudí z našej farnosti s prosbou o rôzne služby. Nehovorili, že to, čo od nich očakávam, presahuje ich schopnosti, že to nedokážu a podobne. Hovorili, že by chceli, ale nechcú sa viazať, lebo nemajú čas a v blízkej budúcnosti ho budú mať ešte menej. Toto v žiadnom prípade nemá byť výčitka na ich adresu. Je to len konštatovanie. Ja sám sa totiž nechcem ešte viac viazať. Bojím sa, že nebudem stíhať...
A do tejto (zjavne nie len mojej) dilemy vstupujú dnešné Ježišove slová: Dobre si to spočítaj! "Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?" A "keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?"
Ako počítam, tak počítam, vychádza mi, že ďalšiu vežu nepostavím. A ďalšiu vojnu nevyhrám. Už mám rozostavaných priveľa veží a rozohratých priveľa partií. Nemám čas na ďalšie.
Pri tom prepočítavaní som si spomenul na jedno rozprávanie:
Chlapec sa snažil dočiahnuť niečo na polici. Ale bol na to primalý. Otec sedel na stoličke a povzbudzoval ho: "Ty to dokážeš, máš na to!" Chlapec sa naťahoval ako vedel, postavil sa na špičky, vyskakoval, prisunul si stoličku... Ale všetko bolo márne. Keď už začal byť zúfalý, otec sa ho spýtal: "A vyskúšal si všetky možnosti?" Chlapec vymenoval všetky svoje neúspešné pokusy. "Na jednu možnosť si zabudol," pokračoval otec. "Nepoprosil si ma."
Možno v tom našom prepočítavaní nie je chyba. Len tam chýba kľúčová premenná, Boh. Boh, ktorý vládne nad našimi životmi. Ten, ktorý vládne nad okolnosťami. Ten, v ktorého rukách je náš svet. Tú myšlienku môžeme objaviť aj v dnešnom druhom čítaní: Filemon zrejme potrebuje svojho otroka Onezima. No Boh ho cez Pavla pozýva, aby sa ho zriekol a dal mu slobodu. Filemon by mal prestať počítať s Onezimom a začať počítať s Bohom.
Ale pozor! Nejde o to, počítať s tým, že Boh nám pomôže s našimi stavbami a vojnami. Boh nie je ani môj, ani tvoj asistent. Koniec koncov ak čítame prirovnania o staviteľovi veže a kráľovi v kontexte celej state zistíme, že Ježiš má na mysli presný opak. Hovorí, že kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť jeho učeníkom. Za kľúčové pre učeníctvo nepokladá naše schopnosti, ani prebytok času. Naopak. Za kľúčové považuje závislosť na ňom. Preto hovorí o potrebe zrieknuť sa všetkého.
Nejde o to, že by Boh bojoval na našej strane. Ide o to, aby sme my bojovali na strane Boha, počítajúc s tým, že to je jeho veža a jeho boj. Počítajúc s nevypočítateľným Bohom.
