CR-24 UT
"Hovorím ti, vstaň!" Tie slová adresuje Ježiš mŕtvemu mládencovi z mesta Naim. A "mŕtvy sa posadil a začal hovoriť."
Tie isté slová Cirkev vyberá ako ústrednú tému dnešnej liturgie slova. A tak sa môžeme pýtať: Pane, z čoho a k čomu máme vstať?
Text dnešného žalmu je plný oslavy: Vo vzťahu k nemu by sme mohli parafrázovať: Hovorím ti, vstaň! "Jasaj na chválu Pánovi... Vstupujte do jeho brán s piesňou chvály... Chváľte ho a velebte jeho meno."
Refrén dnešného žalmu nás pozýva ešte ďalej a pripomína nám, že "sme jeho ľud a ovce z jeho stáda." Tie ovce, o ktorých sme čítali podobenstvo v nedeľnom evanjeliu. Sme ľud, ovce, ktoré Boh bude vždy hľadať. A v tomto zmysle by sme mohli doplniť: "Hovorím ti, vstaň!" Vstaň a vráť sa k svojmu Pastierovi. Alebo vstaň a hľadaj tých, čo sa stratili.
V prvom čítaní používa Pavol iný obraz, obraz tela. Sme Kristovo tajomné telo, on je naša hlava a my sme navzájom jeho údy. A ako to už s telom býva, patríme k sebe. V duchu tohto obrazu môžeme opäť doplniť: "Hovorím ti, vstaň!" Vstaň a ži ako autentický člen Cirkvi, ako súčasť Kristovho tela.
"Hovorím ti, vstaň!"
