Nanebovzatie Panny Márie
Všemohúci a večný Bože, ty si vzal... Je to Boh, ktorého sme prišli osláviť, to on koná veľké veci.
Vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu... s telom a dušou do nebeskej slávy. V tejto vete je ukryté evanjelium, radostná správa dnešnej slávnosti: Boh jednu z nás, človeka ako my, vzal do neba. S telom i dušou. A má v úmysle niečo veľmi podobné urobiť aj s nami. Hoci iným spôsobom. Preto vo vyznaní viery hovoríme, že veríme vo vzkriesenie tela... Inak v prvom čítaní sme počuli, ako ju v nebeskej sláve videl Ján: "Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd."
Apoštol hovorí, že to bolo veľké znamenie. Znamenie čoho a na čo? To naznačuje ďalšia časť modlitby:
Pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mali s ňou účasť na večnej blaženosti. Ideme za znamením, smerujeme do neba, kráčajúc v Máriiných šľapajách. Nie nadarmo je piesňach, hymnoch a modlitbách Mária často prirovnávaná k hviezde, podľa ktorej sa kresťania orientujú na svojom putovaní.
A napokon doxológia: Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh... To, čo slávime, nie je Máriinou zásluhou. A ani náš slávny príchod do neba, ktorý sa, verím, bude podobať dnešnému žalmu, nebude z valnej časti naša zásluha. To koná Kristus, Boží Syn, v jednote s Otcom a Duchom Svätým. Preto dnes oslávme Pána za Jeho dielo a učme sa od Márie byť Jeho dielom.
Evanjeliová perikopa začína slovami: "V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa..." Dnes je najlepší čas vydať sa na cestu smerom ku Kristovi. A ponáhľať sa prostredníctvom služby blížnym.
