Otázky...

www.qumran2.net

CR-15 NE C

Položil si už niekedy Bohu nejakú otázku? Ja áno. Veľa. Väčšina mojich otázok začína slovami "Pane, prečo?" Prečo práve ja, prečo práve toto, prečo nie tento, prečo sa mi toto stalo a tamto nestalo... V striktnom zmysle slova to asi ani nie sú otázky, ale skôr výčitky, zabalené do menej krikľavého papiera. Predsa len hovorím k Bohu...
Tiež niekedy kladiem otázku: "Pane, čo mám robiť?" Prípadne: "Čo chceš, aby som urobil?" To je obyčajne vtedy, keď neviem, kam z konopí.
Zahanbila ma otázka starozákonného biblistu z dnešného prvého čítania: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Došlo mi, že na toto, ďaleko dôležitejšie než všetky moje otázky dohromady, som sa nikdy nepýtal! Tak to chcem dnes napraviť.

Otázka: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“
Odpoveď: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“
  • Milovať svojho Boha: 1) z celého srdca, 2) z celej duše, 3) zo všetkých síl, 4) z celej mysle.
  • Milovať svojho blížneho ako seba samého.

A na uistenie, že správne rozumiem ešte podobenstvo: Istý človek ležal na autobusovej zastávke. Večer. Široko ďaleko nikto. A prečo tam ležal, to mohol cítiť každý, kto sa priblížil aspoň na dva metre. Preskoč všetkých, čo išli okolo pred tebou. Teraz ideš okolo ty. Čo urobíš?
  1. Začnem sa tváriť, že nikoho nevidím, alebo že sa strašne ponáhľam. Problém je v tom, že to už urobili tí predo mnou. Už to nie je originálne.
  2. Budem sa báť. Veď taký opitý človek môže byť nebezpečný. (Ups, prezradil som, prečo tam leží...)
  3. Položím Bohu niekoľko svojich obľúbených otázok. Napríklad: "Pane, prečo práve ja mám takúto smolu..."  Alebo: "Pane, prečo práve ja?!"
A do toho prichádza odpoveď: "Veď si hovoril, že chceš byť dedičom večného života! Poznáš podobenstvo O milosrdnom Samaritánovi. Choď a rob aj ty podobne!"

A potom som si to všimol: Podobenstvo O milosrdnom Samaritánovi je podobenstvom o milosrdnom Bohu, ktorý je vzorom pre naše milosrdenstvo. Preto ho treba čítať (a žiť) dva krát:
  1. Boh ako Samaritán, ty a ja ako ten ozbíjaný úbožiak. Chápeš to? Koľko krát si, obrazne povedané, ležal na tej lavičke, dobitý vlastnými hriechmi a zlyhaniami?! Iný ťa obišli, ale On ťa nikdy neobíde. On uzdravuje tvoje rany rany a odpúšťa tvoje hriechy. Pretože ťa miluje.
  2. Ty ako Samaritán. Už si v poriadku, tvoja rekonvalescencia skončila, rany po hriechu sú vyliečené. Ako sa mu odplatíš? "Choď a rob aj ty podobne," hovorí Ježiš. A inde: "Buďte milosrdní, ako váš Otec, ktorý je na nebesiach!"
Choď a rob aj ty podobne. Buď milosrdný ako Otec. To je schopnosť, nevyhnutná pre život v Božom kráľovstve. Bez tejto čnosti by si si dedičstvo večného života vôbec nevychutnal.