Deväť spravodlivých

CR-17 NE C

Stačilo málo a všetko mohlo byť úplne inak. Stačilo 10 ľudí a Sodoma mohla stáť. Dnes to mohla byť významná turistická destinácia, hrdiaca sa svojou históriou. Veď už v čase Abraháma, teda pred nejakými 3800 rokmi to už bolo starobylé mesto.
V prvom čítaní sme počúvali rozprávanie o tom, ako sa Abrahám prihovára za mesto Sodoma. Boh ho berie vážne. Hovorí: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“ ... A ani len „kvôli desiatim ich nezahubím.“
Ide práve o tých desiatich spravodlivých. Často podľahneme pokušeniu vyplakávať ako je toto zle a tamto na nič a tí druhí (politici, šéfovia..., každý nech si doplní podľa svojho) s tým nič nerobia. A pritom by stačilo nájsť ku sebe ešte deväť spravodlivých.
Pre upresnenie: spravodlivý v biblickej reči znamená čnostný, termín označuje človeka, ktorý je zakorenený v konaní dobra v každej oblasti života. Vôbec tu nejde o dokonalých, bezchybných, neomylných, silných, bohatých, skúsených... Ide o čnostných. Nájdi k sebe ešte deviatich a uvidíš, čo sa bude diať.

Vlastne je to náš dlh. V druhom čítaní nám Pavol pripomína, čo urobil Boh: "Vás, čo ste boli mŕtvi v hriechoch..., oživil s ním /s Kristom/ a odpustil nám všetky hriechy."  Čo urobil Boh? Pre jedného, Ježiša Krista, odpustil nám všetkým! Pre porovnanie v Sodome bolo treba desiatich :-) A aj keď to nemusí byť zrejmé na prvý pohľad, rozprávanie o Sodome je rozprávaním o milosrdnom Bohu.
My sme tí, ktorým Otec odpustil. Ani nie kvôli desiatim spravodlivým, ale kvôli Jednému Spravodlivému. Ježišovi Kristovi. Sme dlžníkmi. A Ježiš nás posiela, aby sme išli o robili podobne. Milosrdní ako Otec.

Abrahámov príbeh spolu s dnešnou evanjeliovou staťou načrtajú dve cesty, ktorými sa môžeme uberať, keď chceme byť milosrdní ako Otec.
Prvá je cesta desiatich spravodlivých, ktorí nečakajú, "kým tí druhí..." a spolu tvoria základ, zdravé jadro spoločenstva.
Druhá je cesta modlitby. Abrahámov dialóg s Bohom je modlitba. Ježiš nás v evanjeliu učí modlitbe. Všimnite si, že je to modlitba v množnom čísle, viac za druhých než za seba. Abrahám prosí Boha za konkrétne mesto, s ktorým má mimochodom dosť zlých skúseností. Síce býva v tom meste aj Abrahámov synovec Lót, ale toho Abrahám ani nespomína. Zdá sa, že Lót nie je jeho motívom. Rovnako Modlitba Pána, ktorú nás učí Ježiš, je modlitbou za tých druhých. Aj to je spôsob, ako byť milosrdný ako Otec.

Nech sa tieto Božie cesty stanú našimi cestami.