 |
| www.qumran2.net |
CR-11 NE C
Všimli ste si dnešný žalm? Dosť veľa našich snáh prevracia na ruby. K blahoslavenstvám, ktoré poznáme, pridáva totiž ďalšie: "Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu. Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta." Na ten istý piedestál vedľa Blaženého človeka, "čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov," ako to čítame v prvom žalme, postaví človeka, čo to urobil, ale, na svoje šťastie, prijal Pánovo odpustenie.
V prvom čítaní máme takého muža. Dávid ako kráľ, morálna autorita národa, zlyhal. Kým Uriáš bojuje za svojho kráľa, kráľ zvádza jeho ženu. A keď hrozí, že sa jeho hriech nepodarí ututlať, dá Uriáša zabiť. Zlyhal. A predsa je blahoslavený, lebo sa mu odpustila neprávosť. Našiel v sebe dosť pokory, aby prijal odpustenie.
Niekedy pozeráme na hriech druhých so závisťou staršieho brata z podobenstva O márnotratnom synovi ako na niečo príjemné, čoho sme sa zriekli a ľahkosť s akou Boh ponúka odpustenie, nám príde nespravodlivá. Ale nemýľme sa: skutočne prijať odpustenie je jednou z najťažších vecí a tí, ktorí to urobili, sú zaslúžene blahoslavení.
Koniec koncov hovorí o tom aj Ježiš v prvom čítaní. Chudák Šimon je úplne vyvedený z miery. Tá ženská si príde do jeho domu a svojimi rukami, slzami a vlasmi poškvrňuje jeho hosťa. A Ježiš ju ani diskrétne nenapomenie, ba dokonca sa ani netvári rozpačito ako človek, ktorý je v trápnej situácii a nevie, čo robiť. Šimon je pohoršený a rozmýšľa, z koho viac, či zo ženy alebo z Ježiša. Ježiš vybadá jeho zmätok a formou podobenstva mu dáva vysvetlenie. To krátke podobenstvo vlastne vysvetľuje, čo sa práv v Šimonovom dome deje.
Ježiš ide k podstate: Jeden veriteľ, dvaja dlžníci. Sumy, ktoré dlhujú, sú prakticky neporovnateľné. Prvý dlhuje dvojmesačný plat, druhý zárobok za jeden a pol roka! Postavy sa tu nerozprávajú. Všetka pozornosť je zameraná na veriteľa, ktorý obom odpustil. Šimon si zo začiatku neuvedomuje, že on je súčasťou toho príbehu, že on je prvý alebo druhý dlžník. Preto mu Ježiš kladie otázku: „Ktorý z nich ho bude mať radšej?" Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." A v tej chvíli sa usvedčil. Šimon dlžník, ktorý má vrátiť sumu vo výške dvojmesačného platu, žena desaťnásobne viac. A obom je odpustené.
Ježiš pokračuje tým, že Šimonovi osvetľuje ženino konanie. Hovorí: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“ Verš sa dá preložiť dvomi spôsobmi. Prvý, ktorý prijíma aj náš preklad, hovorí, že odpustenie, ktoré sa jej dostalo, je odpoveď na jej veľkú lásku. Tak veľmi miluje, že jej jedno, aké vyvolá pohoršenie. Miluje a túži po odpustení, preto ide a robí gestá pokánia a lásky. „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.“
Druhá verzia má bližšie pôvodnému gréckemu textu. Takýto preklad to celé prevráti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, preto veľmi miluje. Tá žena si uvedomuje, akého veľkého odpustenia sa jej dostalo a to v nej rozpáli takú veľkú vďačnosť a lásku. Možno sa už s Ježišom stretla a prijala odpustenie. Alebo uverila v odpustenie a gestá, ktoré robí voči Ježišovi, sú znakom tejto viery.
Každý mesiac slávim odpustenie vo sviatosti zmierenia. A myslím, že to robí každý z vás. Odpúšťajú sa nám mnohé hriechy. A preto viac milujeme. Viac milujeme?
