CR-08 ST: Mk 10, 28-31
Ježiš je na ceste do Jeruzalema. Vysvetľuje učeníkom, že keď tam prídu, nastanú krušné časy. Naznačuje im, že bude umučený. Do toho Jakub a Ján žobronia: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“ On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Krásna túžba a je dobré, že sa s ňou obrátili na Ježiša. Len dve veci sú na nej pochybné:
1. Dôvod prečo chcú sedieť v Ježišovom kráľovstve na popredných miestach. Vidno to z toho, že Ježiš sa snaží poopraviť ich motívy.
2. Načasovanie. Nie že by nebo nebolo dôležité, ale Ježiš s nimi práve riešil cestu. A oni sa už príliš ľahko vidia v cieli.
Tak či onak sa bojím, že dnes skĺzavame do opačného problému. Ani veľmi nevidno, že by túžba sedieť po Ježišovej pravici alebo ľavici kresťanov spaľovala. Skôr naopak. Akoby sme netúžili. „Neviem, nechce sa mi, mňa to nezaujíma, ja sa tam nudím, to nie je pre mňa..,“ odpovede tohto typu sú neklamným znakom. Taká ľahostajnosť či pasivita by boli neporovnateľne strašnejšie, ako nesprávne usmernené a načasované ambície Jakuba a Jána.
A tak, spolu s Jánom a Jakubom, hoci s iným motívom, povedz dnes Ježišovi: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Neboj sa, načasovanie je dnes správne.
