Veľké veci s nami urobil Pán

VN-05 C

Prvé čítanie nám dnes približuje ďalší dôležitý dôvod, prečo sme dnes vlastne tu. Pavol a Barnabáš práve ukončili Prvú misijnú cestu a vrátili sa do Antiochie, vystúpili v zhromaždení kresťanskej komunity a „rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery.“

Myslím, že kresťanská komunita v Antiochii pokladá úspech Prvej misijnej cesty za svoj vlastný. Pár mesiacov pred tým po intenzívnej spoločnej modlitbe spomedzi seba vybrali tých najlepších a poslali ich na misie. Všetci ísť nemohli a tak vybrali Pavla a Barnabáša.

Teraz sú obaja späť a podávajú správu. Nie preto, aby sa pochválili, ale aby oslávili Pána. Preto hovoria, „aké veľké veci s nimi urobil Boh,“ a nie aké veľké veci urobili oni.

Jedna z vecí, ktoré patria nedeľnému sláveniu (a ktoré nám zároveň veľmi chýbajú), je zdieľanie toho, aké veľké veci urobil s nami Pán. Takéto zdieľanie povzbudzuje a prerastá v oslavu Pána.

Preto napríklad dnešný žalm logicky naväzuje na prvé čítanie. Komunita počúva o tom, aké veľké veci urobil Pán s misionármi, ktorých vyslala a sú nadšení. Oslavujú Pána spevom, napríklad žalmom „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.“

Pravda pri liturgii veľmi na takéto zdieľanie veľmi priestor nemáme. Ale to neznamená, že nemôže zaznieť. Po svätej omši sa nemusíme hneď všetci rozutekať domov. Čo tak zveriť sa susedom či známym s tým, aké veľké veci ti za posledný týždeň či mesiac urobil Pán? Alebo doma, pri nedeľnom obede alebo po ňom... To je skvelý čas na.

***

Chcem využiť príklad Pavla a Barnabáša tiež vám dať takúto spätnú väzbu. Oni ukončili misijnú cestu, my sme ukončili tento týždeň štvrtkové modlitby za Skalité. Od 1.10. minulého roku sme sa každý štvrtok modlili za inú časť farnosti. A za ten čias, verím že práve v dôsledku tej modlitby, Pán s nami robil veľké veci. Jeden štvrtok, tesne po modlitbe, prišiel za mnou mladý človek, ktorý žil dlho v ťažkých previneniach. Prišiel s rozhodnutím zrieknuť sa zlého a žiť ako skutočný kresťan. Inokedy mi jedna mamička hovorila o svojom rozhodnutí, ktoré deň predtým urobila, o rozhodnutí prijať Krista, o túžbe patriť mu. Spýtal som kde býva. Vo štvrtok keď urobila to rozhodnutie bola adorácia práve za jej pľac.*

Neviem, ako si Pán ďalej vedie tohto môjho brata a sestru vo viere, ani si nepoznám. Ale verím, že aj takto Pán robí veľké veci a chcem, aby sme ho aj dnes spoločne oslávili.

____________________
* Pľace sú osady. A máme ich neúrekom :-).