VN-05 C
Prvé čítanie nám dnes približuje ďalší dôležitý dôvod, prečo
sme dnes vlastne tu. Pavol a Barnabáš práve ukončili Prvú
misijnú cestu a vrátili sa do Antiochie, vystúpili v zhromaždení
kresťanskej komunity a „rozpovedali, aké
veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery.“
Myslím,
že kresťanská komunita v Antiochii pokladá úspech Prvej misijnej
cesty za svoj vlastný. Pár mesiacov pred tým po intenzívnej
spoločnej modlitbe spomedzi seba vybrali tých najlepších a
poslali ich na misie. Všetci ísť nemohli a tak vybrali Pavla a
Barnabáša.
Teraz
sú obaja späť a podávajú správu.
Nie preto, aby sa pochválili, ale aby oslávili Pána. Preto
hovoria, „aké veľké veci s nimi urobil Boh,“ a
nie aké veľké veci urobili oni.
Jedna
z vecí, ktoré patria nedeľnému sláveniu (a ktoré nám zároveň
veľmi chýbajú), je zdieľanie toho, aké veľké veci
urobil s nami Pán. Takéto
zdieľanie povzbudzuje a prerastá v oslavu Pána.
Preto
napríklad dnešný žalm logicky naväzuje na prvé čítanie.
Komunita počúva o tom, aké veľké veci urobil Pán s misionármi,
ktorých vyslala a sú nadšení. Oslavujú Pána spevom, napríklad
žalmom „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a
veľmi láskavý. Dobrý je Pán ku každému a milostivý ku všetkým
svojim stvoreniam.“
Pravda
pri liturgii veľmi na takéto zdieľanie veľmi priestor nemáme.
Ale to neznamená, že nemôže zaznieť. Po svätej omši sa
nemusíme hneď všetci rozutekať domov. Čo tak zveriť sa susedom
či známym s tým, aké veľké veci ti za posledný týždeň či
mesiac urobil Pán? Alebo doma, pri nedeľnom obede alebo po ňom...
To je skvelý čas na.
***
Chcem
využiť príklad Pavla a Barnabáša tiež vám dať takúto spätnú
väzbu. Oni ukončili misijnú
cestu, my sme ukončili tento týždeň štvrtkové modlitby za
Skalité. Od 1.10. minulého roku sme sa každý štvrtok modlili za inú časť farnosti. A za ten čias, verím že práve v dôsledku
tej modlitby, Pán s nami robil veľké veci.
Jeden štvrtok, tesne po modlitbe, prišiel za mnou mladý človek,
ktorý žil dlho v ťažkých previneniach. Prišiel s rozhodnutím
zrieknuť sa zlého a žiť ako skutočný kresťan. Inokedy mi jedna
mamička hovorila o svojom rozhodnutí, ktoré deň predtým urobila,
o rozhodnutí prijať Krista, o túžbe patriť mu. Spýtal som kde
býva. Vo štvrtok keď urobila to rozhodnutie bola adorácia práve
za jej pľac.*
Neviem,
ako si Pán ďalej vedie tohto môjho brata a sestru vo viere, ani si
nepoznám. Ale verím, že aj takto Pán robí veľké veci
a chcem, aby sme ho aj dnes
spoločne oslávili.
____________________
* Pľace sú osady. A máme ich neúrekom :-).
____________________
* Pľace sú osady. A máme ich neúrekom :-).