Čo budeme robiť?

http://lent.goarch.org/sunday_of_thomas/learn/

VN-02 NE C

Zarazil ma nadpis dnešného prvého čítania: "Pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien" Pravdupovediac chvíľu som nemohol čítať ďalej. Musel som konfrontovať skúsenosť prvej kresťanskej komunity s tou svojou. Ich po Veľkej noci radikálne pribúdalo, nás na našom slávení po Veľkej noci radikálne ubúda, prešiel len týždeň a nás je tu menej.
Nechcem to uzavrieť tým, že je to tak každý rok a všade: 1. preto, že takým pofrflaním sa nič nezmení, 2. preto, lebo to nie je pravda. V prvej kresťanskej komunite to tak nebolo, a nie je tomu tak ani dnes. Napríklad v totalitnej Číne, napriek prenasledovaniu, počet kresťanov rastie pôsobivou rýchlosťou 7 percent za rok, z 10 miliónov v roku 1980 na 100 miliónov v roku 2015. A nie je tomu tak ani v niektorých slovenských farnostiach.
Otázka znie: "Čo budeme robiť?" Pozrime sa, čo robili tí, ktorých počet rástol.

  • Evanjelium: Učeníci si skúsenosť Veľkonočnej nedele nenechali pre seba. Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
  • Prvé čítanie: Za to, čo sme počuli v prvom čítaní, skončili apoštoli vo väzeníAle Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: „Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohto života!“ Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili.
  • Druhé čítanie: O takmer šesťdesiat rokov neskôr je Ján, posledný žijúci apoštol, pre svoju vieru vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Má videnie, v ktorom dostáva poverenie od Zmŕtvychvstalého: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom.“ Ján už nemôže ísť ďalej ako misionár. Ale ešte môže písať. A urobí to!

V evanjeliovom rozprávaní je jeden, ktorý by sa ma ešte minulý týždeň spýtal: "Prečo by som to mal podľa teba robiť?" Myslím, že by sa ma to takto spýtal Tomáš, s prímením Dvojča. To bolo však predtým, ako sa stretol so Zmŕtvychvstalým. Dnes by hovoril inak.
Ak v tebe hlodá podobná otázka, je najvyšší čas na stretnutie s Ním. Môžeš povedať: "Ďakujem Ti, Bože za to, že ma miluješ. A za to, že si poslal svojho syna, aby zomrel za moje hriechy. Úprimne sa kajám zo svojich hriechov a prijímam Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa. Teraz Ti ako Tvoje dieťa odovzdávam celý svoj život. Amen."*
Ešte dnes sa pokloň pred Kristom, ktorý vstal z mŕtvych a vyznaj s Tomášom: Verím, že si Pán môj a Boh môj. Nevidím ťa, neviem sa dotknúť tvojich rán, ale chcem ti veriť. A ty si sľúbil, že budem blahoslavený. 

A potom choď a ohlás Toho, ktorý jediný je Prvý a Posledný a Živý. Bol mŕtvy, a žije na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Toho, ktorý prináša pokoj a odpustenie.

_____________________
Karonová, J., Z Mitfordu do Meadowgate, s. 357.