Zelený štvrtok
"Tento deň bude pre vás pamätný a budete ho sláviť ako sviatok Pána; z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť po všetky veky." Týmito slova končí prvé čítanie, v ktorom sme počúvali o ustanovení sviatku Paschy. Aj pre nás je tento čas pamätný a aj my ho, spolu so Židmi (hoci s iným obsahom a spôsobom) každoročne slávime. Pascha, Veľká noc, je naším najväčším sviatkom.
Začíname už dnes večer touto svätou omšou, pri ktorej si zvlášť pripomíname Pánovu poslednú večeru. Ježiš ju slávil podľa nariadení z prvého čítania. Ale zmenil jej obsah. Nad chlebom a vínom predniesol tie tajomné slová. V druhom čítaní to pripomína Pavol: "V tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." Vo filme Umučenie Krista je to pekne vyjadrené: Ježiš je pribitý na na zemi pohodenom kríži. Vojaci ho práve vztyčujú, v tom príde prestrih a scéna z poslednej večere, keď Ježiš dvíha chlieb so slovami "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás..." A opäť prestrih, kríž hrmotne zapadne so pripravenej jamy a už stojí pevne na svojom mieste.
Ježiš ustanovuje Eucharistiu - chlieb a víno, ktoré sa stávajú jeho telom a krvou. Eucharistiu, v ktorej sa obetuje za nás. Apoštolom dáva moc a poslanie toto robiť na jeho pamiatku a my veríme, že v tom momente pokladá základ sviatosti vysviacky.
V rozprávaniach o Poslednej večeri zaznievajú dve výzvy na nasledovanie Ježišovho príkladu. Jedna pri ustanovené Eucharistie (toto robte na moju pamiatku), druhá po umývaní nôh ("Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.") Obrad umývania nôh nasleduje o chvíľu, po homílii. Ale bolo by naivné myslieť si, že tým je všetko vybavené. Ježiš ešte aj v posledných chvíľach svojho života zdôrazňuje službu. Pre tých, ktorí prijali vysviacku, je to dôrazné pripomenutie, že naše kňazstvo je služobné. Pre nás všetkých je to príklad pre život v Cirkvi. Máme si navzájom umývať nohy, teda navzájom si slúžiť. Bez vzájomnej služby nie sme spoločenstvom kresťanov.
A napokon je tu ešte ticho a prázdno, ďalšie dva silné symboly dnešnej liturgie. Liturgiu sme začali slávnostným spevom. No po hymne Sláva Bohu na výsostiach stíchol organ aj zvony. Po večeri išiel Ježiš do záhrady. Na rozdiel od učeníkov vie, čo ho čaká. A hoci ich berie so sebou, vo svojej bolesti je sám. Preto stíchneme, preto po omši odnesieme všetky plachty a ozdoby z oltára. Zostane tu ticho a prázdno.
Vstúp do toho ticha a prázdna a zostaň dnes s Kristom. Nemusíš mu rozumieť. Len zostaň s ním. Dnes liturgia akoby neskončí, nezaznie to známe "Iďte v mene Božom!" Neodídeme slávnostne, so spevom a poslaním, ale potichu, akoby kradmo, v neistote, každý vtedy, keď príde jeho čas. Aj preto sa kostoly dnes zatvárajú neskôr. Aby si mohol zostať s ním.
