PÔST-03 PT: Oz 14, 2-10
Niekoľkokrát som si čítal dnešné prvé čítanie. Ale nemohol som sa naň sústrediť, moja pozornosť zostala ukotvená v prvej vete: „Toto hovorí Pán: „Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti.“ Akoby som nemohol čítať ďalej.
Je pár hodín do volieb. Za posledné týždne sme sme z každej strany počúvali, aké je to tu strašné a ako za to môžu tí druhí. Niekto pritom hovoril pravdu a niekto klamal. Ale nepočul som, že by sa niekto dotkol podstaty. Rozumiem prečo. Ľudia by ho nevolili.
Najväčším problémom tejto krajiny sme totiž my, jej obyvatelia. Môžeme si zobrať príklad z kampane a strácať čas nepresvedčivým vyviňovaním sa a ukazovaním prstom na iných. Alebo to môžeme akceptovať a nechať sa viesť Pánom.
Toto hovorí Pán: „Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti. Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu: ‚Odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré, chceme splácať plodom svojich perí. Asýrsko nás nezachráni; už nevysadneme na koňa a už nebudeme hovoriť o dielach svojich rúk: Naši bohovia, lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.‘“
Stačí si len zameniť slovo Izrael za Slovensko, Asýrsko za EÚ, USA, Rusko či za meno niektorého z obľúbených politikov a výraz „naši bohovia“ za „naše istoty.“ Ale hlavne to treba konečne urobiť: Vráť sa, k Pánovi, svojmu Bohu!
