 |
| www.qumran2.net |
Pôst-04 NE C
Liturgia nazýva dnešnú nedeľu nedeľou radosti (Laetare, podľa úvodného spevu "Laetare Ierusalem" – „Raduj sa, Jeruzalem“), pričom liturgia slova presne poukazuje na dôvod i druh radosti, ktorú predpokladá.
Radostnú atmosféru môžeme prežívať s Izraelitmi, utáborenými na stepiach neďaleko Jericha. Po štyridsaťročnom putovaní púšťou sú prekračujú hranice Kannánu, krajiny, ktorú im sľúbil Boh. Práve prijali všetci muži obriezku, vonkajší znak toho, že sú Božím ľudom. Slávia Veľkú noc, udalosť, ktorou boli presne pred štyridsiatimi rokmi vyslobodení z otroctva. A o pár dní padnú pred nimi hradby Jericha a oni zaujmú krajinu. Je tu nesporne veľa dôvodov na radosť. Ten hlavný možno vyjadriť slovami: Patríme Bohu a sme konečne doma, v Božom ľude a v zasnúbenej krajine.
Liturgia predpokladá, že prežívame tú istú radosť, lebo sme slávili sviatosť zmierenia a teda opäť si uvedomujeme, že patríme Bohu, že sme súčasťou jeho ľudu a jeho kráľovstva.
No múdri ľudia, ktorí dnešné liturgické texty (bezpochyby vedení Božím Duchom) zostavovali, sú realisti a vedia, že pravdepodobne niektorým spomedzi nás táto skúsenosť chýba. Preto nás dnes Cirkev v žalme nežne pozýva, aby sme to skúsili. Spoločným spevom sa dnes navzájom povzbudzujeme: "Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán."
Predkladá pred nás opäť podobenstvo O márnotratnom synovi a milosrdnom otcovi a pozýva nás: "Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán."
Dôraznejšie a naliehavejšie to hovorí snáď už len Pavol v druhom čítaní: "V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!" A odvolávajúc sa na apoštolskú autoritu hovorí: Nám Kristus "odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás." Pričom pod službou zmierenia rozumieme predovšetkým (hoci nie len) Sviatosť pokánia a zmierenia, spoveď.
Prečo sa ale máme zmierovať s Bohom, keď väčšina našich hriechov sa týka ľudí a vecí? Pretože zmierením sa s Otcom sa zmierujeme s celou rodinou. Márnotratný syn z evanjelia sa zmieril so svojím otcom. Ešte sa nestihol ospravedlniť mame, sestrám a hlavne najstaršiemu bratovi, ktorý sa v príbehu objavuje... Ale otec svojou autoritou všetkých zastúpil. Skrze otca sa syn zmieril so všetkými.
To sa deje aj pri spovedi: zmierením sa s (Nebeským) Otcom skrze Krista sme zmierení aj s celým stvorením. (Čo samozrejme neznamená, že sa netreba už nikomu ospravedlniť ;-)
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.
Dnešná liturgia je teda dvojitým pozvaním vyskúšať si, aký dobrý je Pán.
1) Pán nás pozýva vyskúšať si to na vlastnej koži, opustiť prasce a válovy s krmivom pre ošípané a vrátiť sa celým svojím srdcom k rodine Cirkvi, k Otcovi a spoločenstvu bratov a sestier. Prijať odpustenie a (áno, toto je podstatná súčasť) aj odpustiť svojim bratom a sestrám. Odpustiť Cirkvi, rodine.
2) Sme pozvaní presvedčiť sa, aký dobrý je Pán k našim márnotratným bratom a sestrám, ktorí sa momentálne živia odpadom pre prasce, možno z časti či dokonca úplne aj naším zavinením. Je čas bežať im v ústrety, poprosiť o odpustenie a priviesť ich k Otcovi, aby zažili, stať sa hlásateľmi zmierenia. Veď je Pánov milostivý rok!
"V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!"
