Čo urobíš?

www.qumran2.net

Pôst-05 NE B

Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

A ďalej? Vrátila sa k svojmu manželovi? Ako ju prijal? Vedel už, čo sa stalo v chráme? A nebol náhodou aj on medzi tými, ktorí ju chceli ukameňovať? Alebo sa s ňou rozviedol (dal jej priepustný list) a vyhodil ju? A čo ten druhý chlap?... Ježišove slová treba brať vážne. Všetky! Nie len "Ani ja ťa neodsudzujem." ale aj "Choď a už nehreš!" 
Ako mohli vyzerať jej ďalšie dni? Možno si každý deň pospevovala: "Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť." Nie preto, že by jej bolo do spevu. Preto, že Boh pre ňu urobil veľké veci. Nie preto, že by bola nevinná, napriek tomu, že vinná bola. Pán urobil pre ňu veľké veci. Lebo to, čo sa stalo, je veľká vec. Väčšia ako cesta cez Červené more a chodník cez rozvodnený Jordán.

Aj ty, aj ja sme už od Krista počuli: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ A to je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré sa nám v živote stali. Hoci sa to deje v šere a skrytosti spovednice. Už si si niekedy po spovedi spieval? Lebo vtedy s tebou Pán naozaj urobil veľké veci a je to dôvod na radosť.
A potom? Tá snaha o nový život. Čo Boh na to? Toto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník; ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov ležia mŕtvi, už nevstanú, zanikli, zhasli ako knôt : „Nemyslite na to, čo bolo, nesnite o veciach dávnych. Hľa, ja tvorím čosi nové, teraz to klíči; nebadáte? Áno, na púšti urobím cestu a rieky na pustatine." Inak povedané: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ti daroval nezaslúžené odpustenie. Neobracaj sa za tým, čo bolo. V spovedi si prešiel suchou nohou cez more a cesta sa za tebou zatvorila. Nevracaj sa k otroctvu. Choď a už nehreš! Pozeraj sa dopredu. Ja tvorím niečo nové pre teba. Nový život.
Pavol v druhom čítaní hovorí, že ten nový život mu stojí za to. Doslova píše: "všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista..." Odpadky. V skutočnosti používa ešte expresívnejší výraz, ale do slovenčiny je preložený jemnejšie ako "odpadky".

Začni odznova. Priviň sa ku Kristovi. Prejdi cez Červené more vo sviatosti zmierenia a nechaj, nech sa zatvorí voda za tvojím predchádzajúcim životom. Potom choď a už viac nehreš.
Pre jedného je to ťažké. Ale ty predsa na to nie si sám. Sme kresťania spolu s inými kresťanmi, aby sme si navzájom pomáhali a povzbudzovali sa. Nie aby sme kameňovali tých, čo zlyhali. Ale aby sme si navzájom pomáhali vstať z zlyhaní, ísť ďalej a nehrešiť.

Chcem na záver položiť pár otázok:
1. Je pre teba sviatosť zmierenia prechodom cez more, cestou, ktorá sa za tebou zatvorí? Alebo sa stále obraciaš za svojimi hriechmi? Pokladáš hriešnu alebo zbytočnú časť svojho života za odpadky alebo za poklad?
2. Keď robíš rozhodnutie ísť a už viac nehrešiť, snažíš sa o to sám alebo očakávaš a prijímaš pomoc bratov a sestier vo viere?
3. Čo urobíš, keď sa dozvieš o zlyhaní, hriechu svojho blížneho? Ukameňuješ ho nadávkami, odsudzovaním alebo ohováraním? Alebo ho budeš sprevádzať svojou pomocou, podporou, pochopením a modlitbou?

PS: Posledné otázky sú naformulované v budúcom čase. A nie je to náhoda.