Pôst-04 NE C
Poznáte podobenstvo O márnotratnom synovi. Alebo presnejšie O milosrdnom otcovi:
Mladší syn, keď už nemal ani cent a živil sa akurát tak odpadkami pre prasce konečne "vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho..."
Otca z obrázku identifikujeme ľahko podľa žiarivého trojuholníka na hlavou. Maliar ho zachytil v okamihu, keď konečne zbadal vracajúceho sa syna.
Ďalekohľad na streche naznačuje vytrvalé čakanie, tvar (srdce) nám zase napovedá niečo o tom, ako sa otec na svojho syna pozerá. (Keď ho zazrel jeho otec, bolo mu ho ľúto.) Je to úplne iný pohľad, než neskôr pohľad sluhu a staršieho brata.
Otec je pripravený, verí, že syn sa raz vráti. Na strechu, k ďalekohľadu si nosí dokonca aj jedlo a vodu.
A potom je tu tá radosť a mladícka ľahkosť, s akou berie tento starec schody po troch. Je v kontraste so zúboženosťou mladšieho syna.
Toto je podobenstvo O milosrdnom otcovi. Chce sa mi povedať už len jedno: Choď a rob aj ty podobne!
